Mnohí sa riadia zásadou, že čím intenzívnejší tréning, tým lepšie. Do popredia sa teraz dostáva trend hot joga, ktorý tieto kritériá spĺňa: intenzívny tréning a výrazné potenie. Avšak taký typ tréningu nie je vhodný pre všetkých.
Pri srdcových ochoreniach však môže byť nadmerná záťaž nebezpečná. Hlavným problémom je vysoká teplota. Tá spolu s intenzívnym cvičením núti kardiovaskulárny systém pracovať vo zvýšenej záťaži.
„Pre ľudí s kardiologickými problémami môže byť táto kombinácia nebezpečná,“ vysvetľuje doktor Travis Benzing, kardiológ z Harbor Health.
Riziká hot jogy: Pre koho môže byť cvičenie v teple nebezpečné?
Hot joga je cvičenie tradičnej jogy vykonávané vo vyhriatej miestnosti s vysokou teplotou (zvyčajne okolo 35 až 40 °C) a zvýšenou vlhkosťou vzduchu, čo podporuje intenzívnejšie potenie.
Lekár odporúča, aby sa ľudia so srdcovými ochoreniami pred začiatkom hot jogy vždy poradili s lekárom. Teplo zrýchľuje srdcový tep a potenie vedie k strate tekutín i poklesu krvného tlaku. Táto kombinácia môže byť obzvlášť riziková pre ľudí so srdcovým zlyhávaním, kardiomyopatiou, ischemickou chorobou srdca, ochoreniami srdcových chlopní, arytmiami či nekontrolovaným vysokým krvným tlakom.
Podobný názor má aj doktor Said Ashraf, intervenčný kardiológ z AtlantiCare. Vysoká teplota a vlhkosť pri hot joge spôsobujú hemodynamické zmeny a stratu tekutín. Mnohí pacienti so srdcovými ochoreniami navyše užívajú lieky, ktoré môžu ovplyvniť reakciu organizmu na tepelnú záťaž a dehydratáciu. Konzultácia s kardiológom je preto nevyhnutná.
Odborníci upozorňujú, že opatrní by mali byť aj ľudia s astmou. Vysoká teplota a vlhkosť môžu vyvolať stiahnutie dýchacích ciest a zhoršiť príznaky ochorenia.
Aké sú benefity a obmedzenia pre zdravých
A čo ľudia bez kardiologických problémov? Cvičenie vo zvýšenej teplote, napríklad už spomínaná hot joga, môže priniesť určité výhody. Patrí medzi ne zlepšenie kondície, lepšia regulácia telesnej teploty a mierne zníženie krvného tlaku.
Ako však zdôrazňuje doktor Benzing, najdôležitejšie je samotné cvičenie, teplo je iba doplnkom. Pred začiatkom tréningu je vhodné poradiť sa s lekárom a určiť bezpečné rozpätie srdcovej frekvencie.
Dôležité je tiež postupné rozohriatie aj ochladenie organizmu a nezačínať s vysokou intenzitou. Počas cvičenia treba dbať na dostatočný príjem tekutín. Pri bolesti na hrudníku, dýchavičnosti, závratoch alebo zrýchlenom tepe je potrebné tréning okamžite prerušiť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
