Slováci v priemere zarábajú viac ako pred rokom. Automaticky to však neznamená, že si za svoju výplatu môžu dovoliť viac. Priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku 2026 podľa Štatistického úradu SR 1 707 eur. Medziročne vzrástla o 3,2 percenta, teda približne o 53 eur.
Rast platov však tentoraz nestačil na infláciu. Po zohľadnení rastu cien reálna mzda medziročne klesla o 0,5 percenta. Stalo sa tak prvýkrát po desiatich štvrťrokoch, teda po dva a pol roku. Vyššie ceny však nemusia byť jediným dôvodom, prečo sa rastúca výplata neprejaví na našich úsporách.
S výplatou často rastú aj výdavky
Predstavte si jednoduchú situáciu. Od budúceho mesiaca začnete dostávať o 300 eur viac. Prvé mesiace máte pocit, že ste si výrazne polepšili. Postupne si však dovolíte o niečo lepšie bývanie, častejšie objednávanie jedla, ďalšie predplatné, drahšiu dovolenku alebo jednoducho prestanete tak intenzívne premýšľať nad každým nákupom. O rok zarábate o 300 eur viac, ale na konci mesiaca vám zostáva približne toľko ako pred zvýšením platu.
Tento jav sa často označuje ako lifestyle inflation, teda postupné zvyšovanie životného štandardu spolu s rastúcim príjmom. Sára Ferenčíková sa tejto téme venuje aj vo svojom obsahu o osobných financiách. Sama napríklad otvorene hovorí o tom, že keď sa jej finančná situácia zlepšila, rozhodla sa časť peňazí namiesto zvýšenia spotreby investovať. V roku 2024 si kúpila svoj prvý investičný byt a verejne opisovala aj chyby, ktoré pri tom urobila.
Extrémne šetrenie môže dopadnúť opačne
Ani snaha ušetriť čo najviac nemusí vždy priniesť dobrý výsledok. Ferenčíková v minulosti vyskúšala aj takzvanú „no spend“ výzvu, počas ktorej výrazne obmedzila míňanie. Neskôr sama priznala, že po tomto období dokázala za jediný deň minúť približne 800 eur. Jej skúsenosť použila ako príklad toho, prečo extrémy nemusia byť dlhodobo udržateľné.
A práve tu vzniká ďalší problém osobných financií. Kde je hranica medzi rozumnou disciplínou a stavom, keď si človek kvôli budúcnosti prestane užívať peniaze úplne? Musíme každé zvýšenie platu odložiť alebo investovať? Je drahšia dovolenka po zvýšení príjmu automaticky zlým rozhodnutím? A môže byť človek niekedy dokonca až príliš finančne zodpovedný?
Prečo musíte zaplatiť najprv sebe
Základom zdravých osobných financií je známe pravidlo 50/30/20, ktoré Sára v rozhovore detailne rozoberá. Zásadným bodom je však mentálne nastavenie: hneď po pípnutí výplaty musíte zaplatiť v prvom rade sebe. Kým väčšina ľudí okamžite uhradí nájom a faktúry, peniaze určené na investovanie by mali z účtu odísť ako úplne prvé. Okrem praktických tipov na rozdeľovanie financií Sára otvorene reflektuje aj svoje vlastné investičné chyby, vysvetľuje svoju stratégiu s nehnuteľnosťami a priznáva, prečo musela prehodnotiť svoj pôvodne veľmi kritický postoj k finančným poradcom.
Bývanie nad pomery a ilúzia fixných výdavkov
Mnohí ľudia vnímajú svoje každomesačné výdavky ako pevne dané a nedotknuteľné. Sára Ferenčíková však upozorňuje na tvrdú realitu matematiky. Ak človek s príjmom 1 300 eur platí za prenájom bratislavskej garsónky 700 eur, žije podľa nej v luxuse. Venovať viac ako 50 % svojho zárobku len na strechu nad hlavou totiž dramaticky obmedzuje akýkoľvek ďalší finančný rast a budovanie železnej rezervy. Prehodnotenie toho, čo považujeme za nevyhnutný štandard, je prvým krokom k finančnej stabilite.
Celý rozhovor si pozrite vo videu vyššie.
