Predstavte si, že štát by jedného dňa nemal od koho získať peniaze na splácanie svojich dlhov. Zatiaľ čo dnes sa na Slovensku diskutuje o zachovaní trinástych dôchodkov či plošnej energopomoci, v takejto situácii by mohli byť ohrozené aj bežné dôchodky, platy vo verejnom sektore či financovanie nemocníc.
Nie je to predpoveď bezprostredného bankrotu Slovenska. Je to krajný scenár, pred ktorým v najnovšej epizóde Money Check varuje bývalý minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho je problémom najmä to, že krajina sa naďalej zadlžuje, hoci ľudia aj firmy už pocítili tri kolá konsolidácie.
Tri konsolidácie a výsledok? Dlh rastie ďalej
Vláda označuje rozpočet na rok 2027 za kompromis, ktorý zachováva sociálne benefity, nezvyšuje dane a rešpektuje európske fiškálne pravidlá. Mikloš ho však hodnotí podstatne tvrdšie.
„Tými konsolidáciami zadusili ekonomiku a verejné financie neozdravili,“ povedal v rozhovore.
Jeho kritika sa pritom neopiera len o politický názor. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má Slovensko v roku 2027 hospodáriť so schodkom 4,94 percenta HDP, teda približne 7,4 miliardy eur. Deficit tak zostane blízko úrovne, na ktorej bol pred začiatkom vládnej konsolidácie.
Mikloš upozorňuje, že vláda získavala peniaze predovšetkým zvyšovaním daní a odvodov, zatiaľ čo zásadnejšie úspory na fungovaní štátu neprichádzali. Výsledkom je podľa neho ekonomika, ktorá rastie príliš pomaly na to, aby dokázala takéto výdavky dlhodobo financovať.
Prečo štát pomáha aj ľuďom, ktorí to nepotrebujú?
Jednou z najvýraznejších častí rozhovoru bola diskusia o energopomoci a sociálnych výdavkoch. Mikloš kritizoval nedostatočné zacielenie podpory a poukázal na paradox: domácnosť s vysokými príjmami a veľkou spotrebou energie môže v systéme dotovaných cien získať vyššiu pomoc než človek, ktorý má problém zaplatiť základné účty.
Ako možné riešenie navrhuje podporu obmedzenú podľa spotreby alebo príjmovej situácie domácností. Podobne by podľa neho mali byť adresnejšie nastavené aj trináste dôchodky.
Zaujímavé je však aj to, kde by hľadal ďalšie peniaze. Namiesto plošného zvyšovania daní hovorí o zmene ich štruktúry, zrušení transakčnej dane, nižšom zaťažení práce či jednoduchšom daňovom systéme. Priestor vidí napríklad v daniach z nehnuteľností, ktoré by však podľa neho mali zohľadňovať ich skutočnú hodnotu.
Ak problémy nevyriešia politici, vyriešia ich trhy
Najvážnejšia časť rozhovoru sa týkala toho, čo by sa stalo, ak by sa Slovensko dlhodobo nedokázalo dostať zo zadlžovania. Mikloš vysvetlil, že prvým varovaním by bolo zdražovanie štátnych pôžičiek. Čím vyššie úroky by Slovensko platilo, tým menej peňazí by mu zostávalo na ostatné výdavky.
V krajnom prípade, ak by krajine prestali investori požičiavať, by sa mohla obrátiť na medzinárodné inštitúcie. Pomoc by však mohla byť podmienená bolestivými reformami a škrtmi.
Bývalý minister pripomenul Grécko, kde počas dlhovej krízy dochádzalo aj k znižovaniu bežných dôchodkov a miezd vo verejnom sektore. Zároveň zdôraznil, že slovenský bankrot nie je nevyhnutným výsledkom dnešného vývoja.
„Ak to nevyriešia politici, tak to vyriešia trhy, ale tá cena bude oveľa, oveľa vyššia,“ varoval.
V rozhovore sme otvorili aj otázku, či môže Slovensko podobnému scenáru zabrániť, čo by musela urobiť ďalšia vláda a prečo môže byť vývoj vo Francúzsku varovaním aj pre zvyšok eurozóny.
