Predstava dôchodku ako obdobia útlmu a pasivity sa postupne rozpadáva. Ľudia po päťdesiatke a dnešní seniori sa čoraz viac stávajú aktívnou súčasťou ekonomiky, ovplyvňujú trh, služby aj spotrebné správanie a menia zaužívané predstavy o starnutí. Ako upozorňuje spoločnosť Partners, vyšší vek v súčasnosti neznamená automatický ústup zo života, ale naopak, často prináša novú mieru slobody, aktivity a finančnej zodpovednosti.
Fenomén striebornej ekonomiky
Rastúci význam tejto skupiny sa premieta do fenoménu tzv. striebornej ekonomiky, ktorá zahŕňa široké spektrum produktov a služieb. Od bývania a financií až po cestovanie, zdravotnú starostlivosť či digitálne riešenia. Ide o jeden z najvýraznejších trendov súčasnosti, ktorý odráža nielen demografické zmeny, ale aj meniace sa očakávania starších generácií. Tie už nechcú len šetriť a uskromňovať sa, ale žiadajú kvalitu života, komfort a možnosť zostať čo najdlhšie samostatní.
„Vyšší vek dnes neznamená automaticky ústup zo života. Naopak, čoraz viac ľudí chce aj po päťdesiatke a v dôchodku zostať aktívnych, samostatných a finančne nezávislých,“ hovorí Katarína Dúbravská zo spoločnosti Partners.
Na Slovensku nejde o okrajovú skupinu. Ľudia vo veku 50+ tvoria takmer dve pätiny populácie a ich podiel bude v najbližších desaťročiach ďalej rásť. Spolu s tým rastie aj ich ekonomická váha. Mnohé domácnosti v tomto veku disponujú majetkom, skúsenosťami aj stabilnejšou finančnou situáciou než mladšie ročníky. Práve preto sa stávajú čoraz dôležitejšou cieľovou skupinou pre firmy aj verejné politiky.
„Generácia 50+ je dnes ekonomicky silnejšia, než si často pripúšťame. Má skúsenosti, majetok, spotrebiteľskú silu aj vysoké očakávania od kvality života,“ upozorňuje Dúbravská.
Finančná pripravenosť je kľúčová
S pribúdajúcim vekom sa však menia aj priority. Kým v mladšom veku dominujú výdavky spojené s bývaním, rodinou či kariérou, po päťdesiatke sa do popredia dostáva stabilita, zdravie a finančná istota. Ľudia viac riešia rezervy, znižovanie dlhov či ochranu pred nečakanými výdavkami. Dôležitým faktorom je aj výrazný rozdiel medzi príjmom počas aktívneho života a dôchodkom.
Práve finančná pripravenosť sa ukazuje ako kľúčová. Odborníci upozorňujú, že dôchodok sa nezačína riešiť až tesne pred jeho nástupom, ale ide o dlhodobý proces, v ktorom zohráva zásadnú úlohu čas, pravidelnosť a disciplína. Zároveň nestačí mať majetok viazaný napríklad v nehnuteľnosti. Dôležitá je aj likvidná finančná rezerva, ktorá umožní zvládať nečakané situácie bez nutnosti predávať majetok.
„Vo vyššom veku človek potrebuje aj peniaze, ktoré má k dispozícii hneď, bez stresu a bez toho, aby musel riešiť predaj majetku,“ vysvetľuje Dúbravská.
Pokračovanie v pracovnej aktivite
Zmeny sa však netýkajú len financií. Vyšší vek čoraz častejšie znamená pokračovanie v pracovnej aktivite, záujem o vzdelávanie či snahu zostať spoločensky aktívny. Aj to je podľa odborníkov forma kapitálu, ktorá dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Dobrý dôchodok tak nie je len o výške úspor, ale aj o zdraví, kontaktoch a možnosti rozhodovať o vlastnom čase.
Starnutie populácie sa často vníma ako problém verejných financií či sociálneho systému. Realita však ukazuje aj druhú stránku. Ide o významnú ekonomickú príležitosť. Firmy, ktoré dokážu pochopiť potreby staršej generácie, môžu ťažiť z rastúceho dopytu po kvalitných a dostupných službách. Rovnako aj jednotlivci, ktorí sa na túto etapu života pripravia včas, môžu prežiť dôchodok ako obdobie väčšej slobody, nie obmedzení.
Dnešní aj budúci seniori tak stoja pred zásadnou výzvou aj príležitosťou zároveň. Nejde len o to, koľko peňazí budú mať na účte, ale aj o to, ako si nastavia svoj život po päťdesiatke. Ako zdôrazňuje Dúbravská, kľúčové je začať riešiť financie včas a realisticky. „Dôchodok by nemal byť obdobím, keď človek prvýkrát zistí, ako na tom naozaj je,“ dodala.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
