Tieto staré, autochtónne odrody však nie sú len o nostalgii. Dnes sa na ne pozerá ako na kultúrno-historické dedičstvo a dôležitú biologickú zásobáreň genetického fondu, ktorú pomaly strácame. Na rozdiel od moderných hybridov vytvorených pre masovú produkciu, či inými slovami pre zisk, sa staré odrody desaťročia až storočia prispôsobovali nášmu podnebiu. Vďaka tomu sú neporovnateľne odolnejšie voči chorobám, suchu a extrémnemu počasiu. Kým odborníci upozorňujú, že ich zánikom strácame časť vlastnej identity a tradície, vďaka nadšencom – napríklad z génovej banky v Mionici – sa podarilo zachovať viac ako 350 odrôd, ktoré vracajú autentické chute na naše stoly.
Živili celé generácie
Predstavujeme vám 10 odrôd ovocia, ktoré živili celé generácie a aj dnes môžu byť kľúčom k zdravej, organickej produkcii:
1. Jabloň Budimka – Právom je nazývaná „kráľovnou starých odrôd“. Budimka je absolútnym symbolom odolnosti. Táto jesenná odroda dokáže prežiť mesiace dažďov a následne dlhotrvajúce suchá bez jediného chemického postreku. Poskytuje zdravé a šťavnaté plody, ktoré sú ideálne na dlhodobé uskladnenie a spracovanie na šťavy či lekváre.
2. Slivka Bystrická (Požegača) – Kedysi vôbec najrozšírenejšia odroda. Dodnes je neprekonateľná pri výrobe kvalitnej slivovice, sušení a príprave tradičných lekvárov. Hoci je dnes ohrozovaná vírusmi, odborníci intenzívne pracujú na jej obnove. Panuje totiž zhodný názor, že žiadna moderná odroda po spracovaní nedosahuje kvalitu plodov tejto slivky.
3. Hruška Jeribasma (Vodnianka) – Známa aj ako „vodnianka“, preslávila sa svojou extrémnou šťavnatosťou a výraznou arómou. Jeribasma je mimoriadne odolná voči chorobám a predstavuje dokonalú voľbu do domácich dvorov, keďže vôbec nevyžaduje chemickú ochranu.
4. Slivka Červená Ranka – Táto pôvodná odroda dozrieva skoro a vyrába sa z nej pálenka špecifickej, špičkovej kvality, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou inou. Ranka je mimoriadne cenená najmä pre svoju obrovskú odolnosť a skromné pestovateľské nároky.
5. Jabloň Kolačara – Ľahko rozpoznateľná podľa splošteného tvaru a príjemne kyselkavej chuti. Kolačara je nezastupiteľná v tradičnej kuchyni. Vďaka svojej pevnosti a odolnosti je ideálna na pečenie a rôzne druhy kulinárskeho spracovania. Vo vhodných podmienkach sa dá skladovať veľmi dlho.
6. Hruška Melónovka (Lubeničarka) – Jedna z najzaujímavejších starých odrôd dostala svoj názov vďaka charakteristickej tmavočervenej dužine, ktorá pripomína vodný melón. Okrem netradičného vizuálu sa vyznačuje bohatou arómou a vysokou odolnosťou.
7. Dula Jelička – Kým moderné duly často prehrávajú boj s chorobami, ako je bakteriálna spála (Erwinia), Jelička prežíva ako autentický voňavý symbol našich končín. Jej vôňa je taká výrazná, že len pár plodov dokáže svojou intenzívnou arómou naplniť celú miestnosť.
8. Jabloň Lepocvetka (Krasokvetka) – Často sa s ňou možno stretnúť od Starej planiny až po Bosnu, no dnes už len málokto pozná jej presné meno. Vyniká výnimočnou arómou a ideálnym pomerom cukrov a kyselín, čo z nej robí dokonalé jablko na priamu konzumáciu v čerstvom stave.
9. Hruška Lončara – Táto mohutná hruška, ktorej plody môžu dosiahnuť hmotnosť až jeden kilogram, má špeciálne určenie. Po zbere sú plody tvrdé, no keď sa nechajú odležať na povale alebo v pšenici, zmäknú a zmenia sa na pochúťku s absolútne jedinečnou chuťou.
10. Jabloň Petrovka (Petrovača) – Ako už jej názov napovedá, dozrieva okolo sviatku Petra a Pavla a predstavuje prvého posla skutočného letného ovocia. Je veľmi odolná voči jarným mrazom a chorobám, vďaka čomu je ideálna na ekologické pestovanie v domácich záhradách bez chémie.
Budúcnosť sa ukrýva v koreňoch
Zachovanie týchto odrôd nie je len otázkou ekológie, ale aj udržania genetického bohatstva, ktoré má obrovský význam pre budúcnosť nášho poľnohospodárstva a produkciu zdravých potravín. Staré odrody sú kľúčom k vytvoreniu nových, oveľa odolnejších krížencov v budúcnosti, pretože nesú gény, ktoré moderné šľachtenie stratilo. Výsadbou hoci len jedného stromu niektorej z týchto odrôd na svojom dvore každý z nás priamo prispieva k zachovaniu neoceniteľného dedičstva našich predkov. Pretože hodnotu dedičstva nemeriame len tým, čo sme dostali, ale najmä tým, čo naším úsilím zachováme pre budúce generácie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
