Vypočujete si od spolucestujúceho na vedľajšom sedadle celý jeho životný príbeh aj s tými najmenšími detailmi? Hoci to na prvý pohľad môže pôsobiť nepríjemne, výskumy ukazujú, že ľudia často nesprávne odhadujú svoje skutočné sociálne potreby.
Čo ukazujú psychologické experimenty?
V experimente medzi cestujúcimi v mestskej doprave hodnotili svoju cestu oveľa pozitívnejšie tí, ktorí boli povzbudení na rozhovor s neznámymi ľuďmi, než tí, ktorí mali zostať ticho, uvádza vedecký časopis Journal of Experimental Psychology: General. Zaujímavé je, že pred začiatkom experimentu väčšina účastníkov tvrdila, že radšej s cudzími ľuďmi nehovorí.
Podobné závery priniesol aj výskum z roku 2014 uskutočnený v kaviarni. Účastníci, ktorí si vymenili pár slov s baristom, sa cítili lepšie a prejavovali väčší pocit spolupatričnosti s okolím.
Ešte zaujímavejšie boli experimenty zamerané na hlbšie rozhovory. Testovaní predpokladali, že cudzí ľudia nebudú mať záujem o ich osobné príbehy, no poslucháči boli výrazne viac angažovaní, ako sa očakávalo.
Prečo sa jednoduchšie zverujeme cudzím ľuďom?
Prečo je teda také jednoduché zveriť sa spolucestujúcemu v lietadle či vlaku? Psychológovia upozorňujú, že neznámy človek stojí úplne mimo nášho bežného okruhu známych. Nevie nič o našej rodine, priateľoch ani minulosti, takže môžeme povedať niečo osobné bez obáv, že sa nám to vypomstí.
Rozprávanie o sebe je pre človeka navyše príjemné. Výskumy ukazujú, že zdieľanie osobných informácií aktivuje v mozgu systém odmien.
Náhle zverenie sa vodičovi, barmanovi či spolucestujúcemu preto nemusí byť vždy prejavom nevychovanosti. Niekedy ide jednoducho o signál, že niekto potrebuje byť iba na chvíľu vypočutý.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
