Výskumy naznačujú, že pravidelné riešenie krížoviek môže priaznivo vplývať na kognitívne schopnosti, no odborníci zároveň upozorňujú, že nejde o zázračnú ochranu pred demenciou ani Alzheimerovou chorobou.
Počas jednej krížovky mozog pracuje na viacerých úlohách naraz
Na prvý pohľad ide o pokojné hobby – pero, papier a niekoľko hesiel. V skutočnosti však mozog počas lúštenia vykonáva viacero náročných procesov súčasne.
Musí správne pochopiť zadanie, prehľadať dlhodobú pamäť, vybaviť si správny pojem, synonymum či historickú udalosť, skontrolovať počet písmen a overiť, či odpoveď zapadá medzi už vyplnené políčka.
Takáto aktivita precvičuje pozornosť, slovnú pamäť, logické uvažovanie aj tzv. exekutívne funkcie, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, odhaľovanie chýb a hľadanie nových riešení.
Preto krížovka nie je iba skúškou vedomostí. Vyžaduje si aj trpezlivosť, sústredenie a schopnosť meniť stratégiu, keď prvá odpoveď nie je správna.
Najmä po odchode do dôchodku, keď má človek menej pracovných intelektuálnych výziev, môže byť takáto každodenná rutina veľmi prospešná. Mozog dostáva jasný signál, že má naďalej vyhľadávať informácie, analyzovať ich a rozhodovať sa.
Pamäti môže pomôcť, no nie je to liek
Pozorovacie štúdie ukazujú, že ľudia nad 50 rokov, ktorí pravidelne riešia krížovky a ďalšie hlavolamy, často dosahujú lepšie výsledky v testoch koncentrácie, krátkodobej pamäti a logického myslenia.
To však neznamená, že krížovky omladzujú mozog o niekoľko rokov.
Vedci upozorňujú, že takéto výskumy dokazujú súvislosť, nie príčinu. Je možné, že pravidelné lúštenie pomáha udržiavať mozog aktívny. Rovnako však môže platiť aj opačné vysvetlenie – ľudia s lepšími kognitívnymi schopnosťami majú jednoducho väčšiu chuť podobné aktivity vykonávať.
Zaujímavé výsledky priniesol aj výskum seniorov s miernymi poruchami pamäti. Účastníci, ktorí pravidelne riešili internetové krížovky, dosiahli v niektorých testoch lepšie výsledky než skupina využívajúca špeciálne tréningové počítačové hry.
Odborníci však zdôrazňujú jednu dôležitú vec – krížovky neliečia Alzheimerovu chorobu a nedokážu zaručiť, že sa demencia nikdy nerozvinie. Môžu však podporovať tzv. kognitívnu rezervu, teda schopnosť mozgu lepšie zvládať zmeny súvisiace so starnutím.
Krížovky pomáhajú aj pri bežných rozhovoroch
S pribúdajúcim vekom mnohí ľudia zažívajú nepríjemný pocit, keď majú slovo „na jazyku“, no nevedia si ho vybaviť.
Pravidelné riešenie krížoviek aktivuje slovnú zásobu, názvy miest, historických udalostí, známych osobností aj rôzne slovné spojenia. Mozog si tak precvičuje nielen ukladanie informácií, ale aj ich rýchle vyhľadávanie.
Výsledkom môže byť plynulejšie vyjadrovanie a jednoduchšie vedenie rozhovorov.
Ešte väčší prínos prináša spoločné lúštenie s partnerom, priateľmi, susedmi alebo v klube seniorov. Z obyčajnej krížovky sa tak stáva príležitosť na rozhovor, spomínanie aj spoločný smiech.
Pravidelné sociálne kontakty totiž podľa odborníkov zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní dobrej kondície mozgu.
Malý úspech dokáže zlepšiť náladu
Podarilo sa vám konečne doplniť posledné náročné heslo? Mozog zažíva pocit úspechu.
Práve tieto malé víťazstvá môžu posilňovať sebavedomie a pocit, že človek má situáciu pod kontrolou. Zároveň pomáhajú odpútať myseľ od každodenných starostí.
Podobne ako čítanie, skladanie puzzle či ručné práce dokáže aj krížovka navodiť stav príjemného sústredenia, počas ktorého stres ustupuje do úzadia.
Ak sa však niektorý deň nedarí, netreba panikáriť. Horšia koncentrácia nemusí znamenať začínajúce ochorenie. Veľký vplyv má aj únava, nedostatok spánku, stres alebo bolesť.
Samotná krížovka nestačí. Mozog potrebuje pestrosť
Pravidelné riešenie rovnakého typu krížoviek síce zlepšuje schopnosť riešiť práve tento druh úloh, no nemusí rovnako rozvíjať všetky ostatné schopnosti mozgu.
Preto odborníci odporúčajú tréning obmieňať.
Jeden deň môže patriť panoramatickej krížovke, ďalší sudoku, logickým hádankám, spoločenským hrám či scrabblu. Výbornou voľbou je aj učenie sa cudzích slovíčok, čítanie kníh, zapamätanie básne alebo skúšanie nových technológií.
Najväčší efekt však prináša spojenie duševnej aktivity s ďalšími zdravými návykmi:
- pravidelným pohybom,
- kvalitným spánkom,
- spoločenskými kontaktmi,
- vyváženou stravou podporujúcou zdravie srdca a ciev.
To, čo prospieva cievam, prospieva aj mozgu.
Koľko času denne je ideálne?
Nemusíte každý večer vyriešiť celú knižku krížoviek.
Odborníci sa zhodujú, že 15 až 20 minút denne prináša viac úžitku než niekoľkohodinové lúštenie raz za týždeň.
Dôležitá je najmä pravidelnosť, primeraná náročnosť a radosť z aktivity.
Krížovka by mala mozog jemne stimulovať, nie vyvolávať frustráciu. Ak sú heslá príliš náročné, oplatí sa začať jednoduchšími alebo ich riešiť spoločne s niekým blízkym.
Najväčšiu hodnotu má totiž tá krížovka, ku ktorej sa človek rád vracia.
Kedy už krížovka nestačí?
Ak sa problémy s pamäťou začnú prejavovať v bežnom živote, samotné hlavolamy odbornú pomoc nenahradia.
Varovnými signálmi môžu byť napríklad:
- časté strácanie sa na známych miestach,
- ťažkosti s používaním zariadení, ktoré človek predtým ovládal,
- opakované kladenie rovnakých otázok,
- problémy s užívaním liekov alebo platením účtov,
- výrazné zmeny správania.
V takých prípadoch je vhodné obrátiť sa na lekára, ktorý dokáže posúdiť príčinu problémov.
Jedna krížovka denne môže byť výborným návykom – je lacná, dostupná a príjemná. Najlepšie výsledky však prináša vtedy, keď je iba jednou časťou aktívneho životného štýlu, ktorý zahŕňa pohyb, nové zážitky, spoločenské kontakty, kvalitný spánok a neustále učenie sa nových vecí.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: slovazeny.sk
