Hrozno sa pri rôznych diétach niekedy dostáva do úzadia. Kým čučoriedky či maliny si získali popularitu aj vďaka nižšiemu obsahu kalórií, sladké bobule hrozna ľudia často z jedálnička vyraďujú. Výskum americkej Western New England University v štáte Massachusetts však naznačuje, že hrozno by mohlo mať pre naše telo viac prínosov, než sa doteraz predpokladalo.
Vedci skúmali, či pravidelná konzumácia hrozna môže ovplyvniť reakciu pokožky na slnečné žiarenie. Do experimentu sa zapojili štyri ženy. Najprv na dva týždne upravili svoj jedálniček, aby čo najviac obmedzili vplyv predchádzajúcich stravovacích návykov na výsledky. Nasledujúce dva týždne každý deň konzumovali koncentrát zo sušeného hrozna v množstve zodpovedajúcom trom porciám čerstvého hrozna.
Hrozno môže chrániť bunky pred poškodením
Vedci odobrali účastníčkam vzorky kože pred začiatkom experimentu aj po jeho skončení. Následne skúmali, ako pokožka reaguje na ultrafialové žiarenie.
Výsledky priniesli zaujímavé zistenia. Po dvoch týždňoch užívania hroznového koncentrátu zaznamenali výrazný pokles hladiny malondialdehydu, látky, ktorá sa používa ako ukazovateľ poškodenia buniek v dôsledku oxidačného stresu. Zmenila sa aj aktivita génov súvisiacich s antioxidačnou ochranou a obrannými mechanizmami organizmu proti oxidačnému stresu.
Možným vysvetlením sú polyfenoly – rastlinné látky, ktorých hrozno obsahuje značné množstvo. Majú antioxidačné vlastnosti a môžu pomáhať neutralizovať voľné radikály. Tie vznikajú okrem iného pri vystavení pokožky UV žiareniu a môžu poškodzovať bunky aj ich DNA, čím prispievajú k predčasnému starnutiu kože. Polyfenoly by zároveň mohli podporovať prirodzené ochranné mechanizmy organizmu.
Môže mať hrozno priaznivé účinky aj na ďalšie orgány?
Vedúci výskumu, profesor John Pezzuto, označil výsledky za dôvod, prečo možno hrozno považovať za potenciálne mimoriadne hodnotnú potravinu. Podľa neho zistenia naznačujú, že hrozno dokáže v tele vyvolať súbor biologických reakcií.
Výskum sa síce zameral na pokožku, no Pezzuto pripúšťa, že podobné účinky by sa mohli prejaviť aj v ďalších častiach tela, napríklad v pečeni, svaloch či mozgu. Tieto možné prínosy však bude potrebné potvrdiť ďalšími štúdiami.
Výsledky treba interpretovať opatrne
Napriek zaujímavým výsledkom má výskum viacero obmedzení. Zúčastnili sa na ňom iba štyri ženy s podobným typom pokožky, takže zistenia nemožno automaticky vzťahovať na celú populáciu. Navyše nekonzumovali čerstvé hrozno, ale koncentrovaný prášok zo sušených bobúľ, ktorý sa môže zložením a obsahom živín líšiť od bežného ovocia.
Nešlo ani o klinickú štúdiu, ktorá by umožnila spoľahlivo potvrdiť ochranný účinok hrozna pred slnečným žiarením. Na takéto závery bude potrebný rozsiahlejší výskum s väčším počtom účastníkov.
Dôležité je preto nepreceňovať výsledky experimentu. Hrozno môže byť súčasťou vyváženého jedálnička, no jeho konzumácia v žiadnom prípade nenahrádza ochranu pokožky pred slnkom.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
