Nová štúdia, ktorú prezentoval tím z Aalto University vo Fínsku, opisuje fenomén, ktorý výskumníčka Talayeh Aledavood nazýva paradoxom: umelý spoločník poskytuje bezpodmienečnú a neutíchajúcu podporu. Vo svete, kde sa skutočné vzťahy zdajú byť čoraz nepredvídateľnejšie, je to obrovské lákadlo. Vedci však poukazujú na to, akú daň za tento komfort budeme musieť zaplatiť.
Umelá inteligencia vás nenechá čakať na odpoveď, neignoruje vás (odpadá takzvaný ghosting), nie je vyčerpaná a nemá zlú náladu. Nepribuchne vám dvere uprostred rozhovoru. Je tu na to, aby nám slúžila – v dobrom aj v zlom. Podľa výskumov práve kvôli tomu čoraz častejšie nahrádzame hlboké rozhovory s priateľmi či terapeutmi za krátky čet s umelou inteligenciou. Poskytuje to okamžitú úľavu. Z dlhodobého hľadiska to však môže napáchať oveľa viac škody, než si uvedomujeme.
Jedna z prvých štúdií svojho druhu
Tím z fínskej Aalto University sledoval na platforme Reddit takmer 2 000 aktívnych používateľov aplikácie Replika, ktorá je populárna na komunikáciu s virtuálnym „priateľom“. Výskumníci analyzovali ich aktivitu rok predtým a rok po tom, ako začali aplikáciu používať, a výsledky následne konfrontovali s kontrolnou skupinou. Súčasťou výskumu boli aj hĺbkové rozhovory s 18 používateľmi, ktorí siahli po AI v náročných životných obdobiach – počas smútku, hlbokej osamelosti či ťažkého rozchodu.
Štúdia s názvom Mental Health Impacts of AI Companions: Triangulating Social Media Quasi-Experiments, User Perspectives, and Relational Theory je – ako zdôrazňujú samotní vedci – jednou z prvých dlhodobých a kauzálnych štúdií v takomto rozsiahlom meradle. Navyše, jej veľkou výhodou je, že vychádza z reálnej digitálnej stopy a aktivity používateľov, nie iba zo subjektívnych dotazníkov.
Kľúčový paradox a mechanizmy závislosti
Nové zistenia detailne opisujú paradox, pred ktorým varuje T. Aledavood – bezpodmienečná a neustála podpora od umelej inteligencie je mimoriadne príťažlivá pre ľudí, ktorí bojujú s pocitom samoty. Zároveň sa však ukazuje, že nadmerné využívanie takýchto riešení vedie k tomu, že ľudia postupom času prestávajú komunikovať so svojím reálnym okolím. Nejde len o subjektívny dojem výskumníkov. Analýza jazyka jasne ukázala, že hoci sa konverzácie používateľov s AI čoraz častejšie týkali medziľudských vzťahov, ich prejav obsahoval podstatne viac signálov osamelosti, depresie a dokonca aj samovražedných myšlienok v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Doktorand Yunhao Yuan upozorňuje, že puto účastníkov s ich virtuálnymi spoločníkmi prechádzalo fázami, ktoré dôverne poznáme z reálnych medziľudských vzťahov – od nezáväznej interakcie až po postupne sa prehlbujúcu emocionálnu závislosť. Najdôležitejší rozdiel však spočíva v tom, že umelá inteligencia, na rozdiel od človeka, zvyčajne neodporuje, neťahá sa do úzadia a nenastavuje zdravé hranice. Dôsledkom toho len neustále utvrdzuje používateľa v jeho vlastnej perspektíve a emocionálnom rozpoložení.
Hrozivý rozsah fenoménu
Z dát zo štúdie z roku 2025 vyplýva, že umelú inteligenciu aktívne využíva až tretina tínedžerov. Samotné interné dáta z platformy ChatGPT naznačujú, že denne ho používa takmer milión ľudí s cieľom získať emocionálnu podporu v kontexte duševného zdravia či myšlienok na sebapoškodzovanie. Artem Rodichev, bývalý šéf pre AI v spoločnosti Replika, tvrdí, že viac ako 60 % americkej Generácie Z deklaruje pocity osamelosti.
Výskumníčka Aledavood upozorňuje na ďalší kritický aspekt – technologické spoločnosti vyvíjajúce AI získavajú obrovskú moc nad používateľmi, ktorí sú od ich služieb závislí. Jediným kliknutím môžu zmeniť algoritmus, a tým aj spôsob, akým váš „priateľ“, „terapeut“ či „partner“ reaguje. Poukazuje tiež na to, s akou nekritickou naivitou spoločnosť pred rokmi prijala sociálne siete, s ktorých negatívnymi dopadmi sa (aj na legislatívnej úrovni) vyrovnávame až po tom, čo už napáchali reálne škody. Preto apeluje, aby sme boli pri umelej inteligencii podstatne opatrnejší.
Je AI priateľ vždy zlý nápad?
Vedci neoznačujú AI spoločníkov za jednoznačne a výlučne škodlivých. Túto technológiu opisujú ako silne závislú od kontextu – dokáže duševnú pohodu rovnako podporiť, ako aj zničiť, v závislosti od toho, ako a prečo sa používa. Pre časť ľudí, najmä v stavoch akútnej krízy (smútok zo straty, rozchod, pocit absolútnej izolácie), bol rozhovor s botom bezpečným priestorom, kde si mohli nacvičiť náročnú komunikáciu alebo pomenovať svoje emócie bez strachu z odmietnutia.
Kľúčová otázka teda neznie „či“ technológiu používať, ale „ako dlho a namiesto čoho“. Ak nám má umelá inteligencia poslúžiť len ako dočasný most, ktorý nás nasmeruje späť k skutočným medziľudským vzťahom, je to skvelý nástroj. Ak sa však stáva trvalou a pohodlnou alternatívou k živým ľuďom, mení sa na mimoriadne silnú hrozbu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
