Najnovšie štúdie tímov z univerzít v Michigane, Harvarde a Duke University vrhajú na tento problém nové svetlo. Ukazuje sa, že mechanizmy stojace za popularitou ultra-spracovaných potravín sú takmer identické s tými, ktoré v minulosti využíval tabakový priemysel.
Hlavné zistenia výskumu
Moderná veda potvrdzuje, že vzťah medzi naším mozgom a ultra-spracovanými potravinami pripomína skôr drogovú závislosť než bežné stravovanie. Najnovší výskum odkrýva znepokojivú pravdu o tom, ako sú naše obľúbené pochúťky navrhnuté tak, aby nad nami prevzali kontrolu. Tu sú kľúčové zistenia:
- Mozgová aktivita: Ultra-spracované pochúťky pôsobia na mozog podobne ako nikotín alebo alkohol.
- Cielený dizajn: Výrobcovia navrhujú čipsy a fast-food tak, aby vyvolávali silnú reakciu v systéme odmeny, čím sťažujú kontrolu nad konzumáciou.
- Bod blaženosti: Kľúčové sú presné pomery soli, tuku a cukru, ale aj textúra a vzhľad, ktoré majú stimulovať zmysly.
- Chémia v tele: Konzumácia týchto produktov stimuluje uvoľňovanie endokanabinoidov, čo môže viesť k závislosti.
- Výzva pre politikov: Vedci apelujú na zmenu zdravotnej politiky a prísnejšiu kontrolu potravinárskych gigantov.
Potravinársky priemysel tvorí závislosť
Výsledky štúdie publikované v časopise The Milbank Quarterly nenechávajú nikoho na pochybách – mnohé ultra-spracované potraviny sú navrhnuté tak, aby aktivovali tie isté mozgové centrá ako návykové látky.
Podobnosť s tabakovým priemyslom však nekončí pri neurobiológii – týka sa aj marketingových stratégií. Čipsy a fast-food vznikajú v laboratóriách, kde sa dbá nielen na chuť, ale aj na to, aby spotrebiteľ nedokázal prestať po prvom súste.
Za úspechom týchto pochúťok stojí tzv. „bliss point“ (bod blaženosti). Ide o precízne vypočítaný pomer soli, tuku a cukru, pri ktorom mozog zaplaví vlna dopamínu, čo vyvoláva pocit okamžitého uspokojenia. K tomu sa pridáva chrumkavosť a vzhľad – všetko je navrhnuté tak, aby sa zapojilo čo najviac zmyslov.
Nie je náhoda, že sa čipsy v ústach priam rozplývajú a ich chuť presne zodpovedá našim evolučným očakávaniam.
Chémia závislosti
Vedci upozorňujú na ďalší dôležitý aspekt: konzumácia mastných a slaných pochutín stimuluje vylučovanie endokanabinoidov – chemických zlúčenín, ktoré pôsobia podobne ako látky obsiahnuté v marihuane.
Práve tie sú zodpovedné za pocit blaženosti a môžu viesť k vzniku závislosti. Svoju rolu hrá aj glutaman sodný (E621). Hoci sám o sebe nie je priamo návykový, extrémne stimuluje receptory chuti „umami“, čím provokuje mozog k ďalšiemu jedeniu.
Zarábanie na zdravotných problémoch
Celé roky sa spotrebiteľom tvrdilo, že kľúčom k zdraviu je pevná vôľa a správny výber potravín. Najnovšie výskumy však ukazujú, že individuálna samokontrola často nestačí v súboji s prepracovanými korporátnymi stratégiami.
Vedci preto žiadajú zmenu prístupu v zdravotnej politike. Podobne ako pri tabakovom priemysle je nevyhnutné zamerať sa na praktiky firiem, ktoré profitujú na zdravotných problémoch populácie.
Ashley Gearhardt, spoluautorka štúdie, zdôrazňuje: „Nejde o to, aby sme jedlo úplne prirovnávali k fajčeniu.“ Avšak ultra-spracované produkty sú vytvorené tak, aby bolo takmer nemožné konzumovať ich s mierou. Pre generáciu vyrastajúcu vo svete fast-foodov a lákavých obalov to už nie je len otázka disciplíny, ale vážny systémový problém.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
