Hodiny strávené pri videohrách, objavovanie virtuálnych svetov či hranie s priateľmi cez internet sú pre mnohých tínedžerov bežnou súčasťou života. Mnohí rodičia sa však obávajú, že príliš veľa hrania môže negatívne ovplyvniť inteligenciu ich detí.
Nová štúdia vedcov z Karl Landsteinerovej súkromnej univerzity zdravotníckych vied v Kremse však prináša odlišný pohľad. Výskum ukazuje, že rozhodujúci nie je počet hodín strávených hraním, ale spôsob, akým mladí ľudia videohry používajú.
Samotná dĺžka hrania nie je problémom
Výskumníci analyzovali údaje od 3 854 tínedžerov vo veku od 12 do 16 rokov. Zistili, že dĺžka hrania sama osebe nesúvisí so zhoršením kognitívnych schopností.
Za rizikové možno považovať najmä situácie, keď hráč nad hraním stráca kontrolu, pociťuje silnú potrebu neustále hrať alebo pokračuje napriek tomu, že mu hranie spôsobuje problémy v každodennom živote.
„Samotný čas strávený hraním nie je dostatočným ukazovateľom,“ vysvetľuje David Willinger z Karl Landsteinerovej univerzity. Podľa neho je veľký rozdiel medzi tínedžerom, ktorý sa niekoľko hodín sústredene venuje náročnej strategickej hre a mladým človekom, ktorý už nedokáže prestať hrať ani vtedy, keď mu to prináša negatívne následky.
Keď sa z koníčka stane závislosť
Práve tento rozdiel bol hlavným predmetom výskumu. Vedci zistili, že mladí ľudia s príznakmi poruchy závislosti od internetových hier (Internet Gaming Disorder) dosahovali horšie výsledky vo viacerých testoch.
Slabšie výsledky sa prejavili najmä v oblastiach:
- logického myslenia,
- jazykových schopností,
- práce s číslami,
- priestorovej predstavivosti,
- dlhodobej pamäte.
Po zohľadnení problematického hrania sa však ukázalo, že samotný čas venovaný videohrám môže mať dokonca mierne pozitívnu súvislosť s niektorými kognitívnymi schopnosťami.
Záleží aj na tom, aké hry deti hrajú
Autori štúdie upozorňujú, že ich výskum nedokazuje, že videohry automaticky zvyšujú inteligenciu. Výsledky však naznačujú, že veľký počet hodín strávených hraním sám osebe nie je dôvodom na obavy.
Dôležitú úlohu zohráva aj žáner hry. Strategické a RPG hry boli častejšie spájané s lepšími výsledkami v logickom myslení a jazykových schopnostiach. Naopak, pri rýchlych akčných hrách, najmä strieľačkách, vedci častejšie zaznamenali znaky problematického herného správania.
Výsledky tak naznačujú, že pri hodnotení vplyvu videohier na deti a dospievajúcich je dôležitejšie sledovať spôsob hrania a jeho dopad na každodenný život než samotný počet hodín strávených pred obrazovkou.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
