Depresia je jedným z najzávažnejších zdravotných problémov na celom svete. Približne tretina pacientov musí vyskúšať niekoľko liekov, kým nájde účinné riešenie, a ďalšia tretina zápasí s depresiou rezistentnou na liečbu. V týchto prípadoch sa lekári môžu uchýliť ku ketamínu, anestetiku, ktoré poskytuje rýchlu úľavu.
Liek však nesie riziko náhleho zvýšenia srdcovej frekvencie a krvného tlaku, pocitu derealizácie a vzniku závislosti. Jeho antidepresívne účinky sú krátkodobé, čo obmedzuje jeho použitie v rámci dlhodobej terapie. Pochopenie mechanizmov účinku lieku na molekulárnej úrovni by mohlo pomôcť vyvinúť bezpečnejšie alternatívy. Vedci z Weill Cornell Medicine preto skúmajú možnosti, ako predĺžiť krátkodobé účinky ketamínu bez jeho vedľajších účinkov.
Opioidné receptory sú kľúčové pre účinky ketamínu
V roku 2023 tím z Weill Cornell Medicine preukázal, že za rýchle antidepresívne účinky ketamínu sú zodpovedné určité opioidné receptory v mozgu. Liek ovplyvňuje podmnožinu týchto receptorov, ktoré sa nachádzajú v interneurónoch v prefrontálnom kortexe. Ide o oblasť zodpovednú za reguláciu emócií, pozornosti a správania. Interneuróny pôsobia ako regulátory aktivity iných nervových buniek a v podmienkach chronického stresu sa stávajú hyperaktívnymi, čo vedie k nadmernému upokojeniu mozgu.
Ketamín pôsobí na tieto opioidné receptory, čím znižuje aktivitu interneurónov a obnovuje funkciu buniek prefrontálneho kortexu. Tento účinok trvá veľmi krátko, približne 15 až 20 minút, ale postačuje na spustenie procesu obnovenia mozgovej aktivity, vysvetlil spoluautor doktor Joshua Levitz.
Dva receptory môžu predĺžiť účinok
Nová štúdia toho istého tímu sa zamerala na to, čo by umožnilo udržať krátkodobé účinky lieku v priebehu času. Výskumníci preukázali, že je to možné aktiváciou špecifických mechanizmov v mozgových bunkách súvisiacich s receptormi TrkB a mGluR5. Tieto štruktúry sú zodpovedné za posilnenie spojení medzi neurónmi a stabilizáciu ich aktivity.
Výsledky štúdie naznačujú, že účinnosť ketamínu sa dá predĺžiť jeho kombináciou s inými liekmi. Autori poukazujú na to, že objavené mechanizmy otvárajú cestu pre vývoj nových antidepresívnych terapií. Hovoria najmä o pacientoch, u ktorých štandardná liečba selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu zlyháva.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.