Neznamená to však, že by bola pred podobnými udalosťami úplne chránená. Autori štúdie publikovanej v časopise Global Challenges zdôrazňujú, že dokonale bezpečné miesto na Zemi neexistuje.
Vedci skúmali viacero druhov katastrof
Výskumníci vychádzali zo stoviek odborných štúdií a správ. Zaoberali sa napríklad udalosťami, ktoré by výrazne obmedzili množstvo slnečného žiarenia – medzi ne patrí jadrová zima, veľká sopečná erupcia alebo dopad asteroidu.
Ďalšou skupinou boli katastrofy schopné narušiť elektrickú sieť, dopravu či produkciu potravín. Posudzovali tiež rozsiahle biologické hrozby, ktoré by mohli viesť k vysokému počtu obetí a vážnemu narušeniu fungovania spoločnosti.
Prečo práve Austrália?
Pri prežití rozsiahlej krízy nerozhoduje iba poloha krajiny. Výhodou môže byť dostatok potravín, vlastný priemysel, ekonomická stabilita, fungujúce inštitúcie či menšia závislosť od vzdialeného dovozu.
Austrálii pomáha najmä jej geografická izolácia, vysoká produkcia potravín, nerastné bohatstvo a rozsiahla priemyselná základňa. V hodnotenej literatúre bola zároveň jedinou krajinou označovanou za odolnú vo všetkých troch hlavných kategóriách globálnych katastrof.
Ani víťaz rebríčka nie je úplne sebestačný
Slabiny má však aj Austrália. Pri niektorých dôležitých produktoch, napríklad liekoch, palivách či hnojivách, zostáva odkázaná na medzinárodný obchod. Ohrozujú ju tiež dôsledky klimatických zmien a ďalšie prírodné riziká.
Medzi ďalšie krajiny s vysokou odolnosťou vedci zaradili Nový Zéland, Japonsko, Švajčiarsko a Argentínu. Každá z nich však má vlastné slabé miesta.
Autori preto upozorňujú, že namiesto hľadania dokonale bezpečného útočiska je dôležitejšie budovať odolné štáty a pripraviť zásoby či infraštruktúru ešte pred vznikom krízy.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
