Európu pravidelne sužujú vlny horúčav, ktoré sa nevyhýbajú ani nám. Teploty sa počas leta šplhajú k extrémnym hodnotám, zásoby vody sa tenčia a mnohé slovenské obce vtedy zaťahujú ručnú brzdu – vyhlasujú napríklad zákaz polievania záhrad. Práve v tomto kritickom období, keď je tlak na vodné hospodárstvo najväčší, upozorňujú vodári na nenápadný problém, ktorý čoraz viac zaťažuje našu infraštruktúru a vodné toky.
Vlhčené utierky a ďalšie hygienické potreby nepatria do toalety. Je to vo všeobecnosti známy fakt. Upozorňujú na to nápisy na verejných toaletách a už od detstva sa učíme, že splachovať by sa mal výhradne toaletný papier. Napriek tomu toto pravidlo mnohí ignorujú.
Účet nakoniec zaplatia bežní ľudia
Jedným z dôvodov tohto správania je fakt, že mnohé vlhčené utierky sa v obchodoch predávajú s označením „splachovateľné“. Zákazníci tak nadobúdajú dojem, že ich môžu bez problémov hodiť do záchoda. Ide však o obrovský omyl – tieto utierky sa vo vode rozkladajú príliš pomaly a okamžite upchávajú kanalizačný systém.
Následky sú mimoriadne drahé. Keďže vlhčené utierky sú vyrábané tak, aby boli vysoko odolné proti roztrhnutiu, v kanalizácii a v čistiarňach sa jednoducho nerozložia. Zauzľujú sa do dlhých spletencov (tzv. tukových upchávok), ktoré následne zablokujú a poškodia čerpadlá. Ich odstraňovanie je technicky aj časovo náročné. Stojí to množstvo peňazí a účet nakoniec zaplatí obyvateľstvo prostredníctvom vyšších poplatkov za stočné. Skúsenosti viacerých samospráv a vodárenských podnikov ukazujú, že odstraňovanie týchto porúch stojí ročne tisícky eur navyše. Tam, kde mestá investovali do osvetových kampaní a naučili obyvateľov utierky nesplachovať, náklady na opravy sietí rapídne klesli.
Mikroplasty z riek už nikdy nedostaneme
Zničené čerpadlá však nepredstavujú jediný problém. Vlhčené utierky trvalo znečisťujú naše rieky, jazerá aj spodné vody. Dôvodom je fakt, že väčšina z nich obsahuje umelé vlákna (napr. polyester alebo polypropylén), ktoré vo vode zostávajú vo forme mikroplastov. Environmentálne štúdie potvrdzujú, že do európskych vodných tokov sa každoročne dostávajú tony týchto častíc. Tieto mikroplasty je takmer nemožné z prírody opäť odstrániť. Prostredníctvom kolobehu vody a potravinového reťazca sa napokon môžu dostať až do nášho tela. Aké to bude mať dlhodobé zdravotné následky, zatiaľ nie je úplne jasné. Vedci a lekári však už teraz intenzívne skúmajú možné súvislosti s chronickými zápalmi, hormonálnymi zmenami a poškodením buniek.
Odborníci preto požadujú plošné riešenia:
- Jednotné a prísne označovanie: Produkty by mali byť jasne a viditeľne označené (napr. výrazným piktogramom), aby bolo spotrebiteľom na prvý pohľad zrejmé, že do toalety nepatria. Komerčné označenie „splachovateľné“. by malo byť prísne regulované.
- Zodpovednosť výrobcov: Producenti týchto materiálov by sa mali vo väčšej miere finančne podieľať na nákladoch spojených s čistením a údržbou verejnej infraštruktúry.
- Národná kampaň: Intenzívnejšia osveta na štátnej aj komunálnej úrovni, ktorá obyvateľstvu jasne vysvetlí, ako správne likvidovať tento typ nebezpečného odpadu (patrí výhradne do zmesového komunálneho odpadu).
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
