Ničnerobenie má cenu zlata
Nežijeme len v digitálnej dobe. Notifikácie nám servírujú každú novinku na obrazovku smartfónu ešte „teplú“, Instagram nám v nekonečnej slučke podsúva, čo by sa nám malo páčiť, čo máme nosiť, jesť, kam máme cestovať a že životy všetkých ostatných sú približne 3000-krát vzrušujúcejšie než ten náš. A to netreba zabúdať na Facebook, TikTok, televíziu, bzučiaci telefón a zoznamovacie aplikácie. Nie, v 21. storočí sa človek v podstate nikdy nenudí. A náš mozog je kvôli tomu zauzlený presne tak, ako kábel od slúchadiel, ktorý práve zúfalo vyťahujete z tašky pred ďalším skupinovým hovorom.
Žijeme v neustálej paľbe a pod obrovským pretlakom stimulov, takže v skutočnom vnútornom pokoji dnes nie je takmer nikto z nás. Konzumujeme informácie a zábavu ako závislí, pričom sme úplne zabudli na liečivú silu obyčajného sedenia na pohovke a pozerania do prázdna.
Skúste pozeranie do prázdna
Váš „zauzlený“ mozog sa vám poďakuje. Kto pracuje stále na plné obrátky, nikdy si nedopraje pokoj, nereflektuje a nevydýchne si, skôr či neskôr vyhorí. Tento usilovný orgán medzi vašimi ušami na tom nie je inak, hoci v skutočnosti toho dokáže oveľa viac, než si myslíte. Vie si predstavovať úžasné veci, tvoriť nové nápady, snívať tie najkrajšie sny a produkovať náhle záblesky inšpirácie, len mu na to musíte vytvoriť priestor a dovoliť mu to.
Nuda podporuje kreativitu
Tri univerzity v Austrálii a Singapure prišli v roku 2019 prostredníctvom štúdie na to, že nuda je akýmsi „palivom“ pre našu kreativitu a produktivitu. Susan Greenfieldová, vedkyňa v oblasti výskumu mozgu, spisovateľka a členka britského parlamentu, navyše upozorňuje, že neustálym preťažovaním podnetmi náš mozog trvalo poškodzujeme.
„Ako deti sme boli zvyknutí využívať svoju predstavivosť – z obyčajnej kartónovej krabice sme dokázali vytvoriť celú pevnosť. Pre náš duševný rozvoj je to veľmi dôležité, pretože sme mali fantáziu vo vlastných rukách, boli sme pánmi svojho príbehu a mali sme kontrolu. Dnes sa nechávame stimulovať len zvonku a dovoľujeme, aby niekto iný diktoval nášmu mozgu, ako má pracovať. Nič z toho už nevychádza z nás samotných,“ vysvetľuje.
Dobrovoľne sme teda odovzdali kontrolu do nenásytných rúk mobilov, notebookov a televíznych obrazoviek, ktoré z nás nenápadne vysávajú každú iskru fantázie a vlastnej iniciatívy.
Kedy ste naposledy sedeli v pevnosti z kartónu? Spali v bunkri z vankúšov a plachiet? Hľadali v oblakoch tvary? Maľovali len tak pre radosť s vodovými farbami? Detské? V skutočnosti je to nekonečne krásne a kreatívne! Naberte odvahu a skúste to znova. Získajte späť kontrolu a rozprávajte svoj vlastný príbeh.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
