Základným a najdôležitejším číslom celého návrhu je schodok verejných financií. Ten má podľa predložených plánov v budúcom roku dosiahnuť 7,44 miliardy eur. Keď si toto číslo porovnáme s tým, čo ministerstvo financií očakáva na konci tohto roka, ide o zhoršenie o zhruba 1,15 miliardy eur. V pomere k výkonu celej našej ekonomiky sa tak štátny deficit prehĺbi z tohtoročných očakávaných 4,37 percenta na takmer päť percent hrubého domáceho produktu. Vláda tak vstupuje do ďalšieho fiškálneho roka s plánom, ktorý namiesto šetrenia a sľubovaného znižovania dlhovej záťaže vyrobí ešte väčší dlh.
Prečo sa mínus zväčšuje, hoci na daniach zaplatíme viac
Pri pohľade na základné údaje by sa mohlo zdať, že štátu jednoducho prestali rásť príjmy. Celkové príjmy verejnej správy totiž medziročne stúpnu len o zanedbateľných 73 miliónov eur. To však vôbec neznamená, že štátna pokladnica očakáva stagnáciu vo výbere daní. Práve naopak, občania aj firmy sa štátu zložia na oveľa väčší balík. Daňové príjmy majú medziročne stúpnuť o vyše 800 miliónov eur a príspevky na sociálne zabezpečenie o viac ako miliardu.
Tieto masívne peniaze navyše, ktoré štát získa z daní, však okamžite spáli inde. Oproti minulým rokom nám totiž radikálne klesnú príjmy z Európskej únie, a to o takmer 1,8 miliardy eur. Keď si to zrátame, vyššie dane a odvody iba zaplátajú dieru po chýbajúcich eurofondoch. Problémom však je, že celkové výdavky štátu sa nezastavili a v návrhu rastú o viac ako 1,2 miliardy eur. Výsledná rovnica je tak neúprosná. Štát síce doma vyberie viac, no aj tak minie toľko, že výsledná sekera sa nutne zväčší.
Účet za minulosť a vysvetlenie dvoch rôznych schodkov
Zverejnené materiály vládnych analytikov spomínajú dva rozdielne deficity, čo môže pôsobiť zmätočne. Prvým je už spomínaný schodok verejnej správy vo výške 7,44 miliardy eur. Tento údaj sa počíta podľa prísnych európskych účtovných pravidiel. Zahŕňa aj hospodárenie zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne či samospráv. Účtovníci v Bruseli sa navyše nepozerajú na to, kedy peniaze reálne odišli z účtu, ale kedy štátu vznikol záväzok danú vec zaplatiť. Oproti tomu hotovostný schodok samotného štátneho rozpočtu, ktorý je v návrhu vyčíslený na 7,75 miliardy eur, funguje ako obyčajný bežný účet. Zaznamenáva len čistý fyzický tok peňazí dnu a von zo štátnej pokladnice. Rozdiel zhruba 312 miliónov eur tak nie je žiadnou matematickou chybou, ide len o iný uhol pohľadu na ten istý problém.
Oveľa hrozivejším číslom je však účet za našu minulosť. Keď si štát požičiava, musí za to platiť úroky, presne ako bežný človek pri hypotéke. Tieto úrokové náklady v budúcom roku zhltnú astronomických 2,72 miliardy eur. Ide o sumu, ktorá nepostaví ani kilometer diaľnice a nezaplatí ani jedného nového učiteľa, slúži len ako poplatok finančným trhom za to, že nám vôbec požičali. Popri tomto poplatku však musíme vracať aj samotné staré pôžičky. Len na splátky istín starého štátneho dlhu je v rozpočte vyčlenených vyše 15,4 miliardy eur.
Pomoc s energiami je zatiaľ bez pravidiel, trináste dôchodky zamrznú
Mimoriadne citlivou témou pre každú rodinu sú účty za energie. V rozpočte sa na pokračovanie kompenzácií cien energií v roku 2027 vyčlenilo 250 miliónov eur. Tieto peniaze slúžia ako priamy dôkaz, že vláda s nejakou formou pomoci s istotou počíta. Zo samotného návrhu rozpočtu sa síce nedá priamo vyčítať, či štát rozdá peniaze úplne každému bez ohľadu na výšku príjmu, alebo sa pokúsi pomáhať adresne. Vzhľadom na nedávne vyjadrenia premiéra a doterajšiu neschopnosť ministerstva hospodárstva vytvoriť funkčný systém na cielenú pomoc je však scenár pomerne jasný. Dá sa predpokladať, že žiadna prísna adresnosť len pre tie najchudobnejšie rodiny sa konať nebude. Vláda zrejme opäť siahne po takzvaných helikoptérových peniazoch a plošne zadotuje faktúry úplne všetkým, prípadne drvivej väčšine domácností.
Obrovský balík peňazí opäť smeruje do dôchodkov. Na dôchodkové dávky štát pošle celkovo približne 13,7 miliardy eur. V tejto sume je už započítaných aj vyše 900 miliónov eur na politicky dôležité trináste dôchodky. Dokument k nim však prináša dôležitý detail. Počíta sa pri nich so zastropovaním sumy. To znamená, že výška trinásteho dôchodku by mala ostať zmrazená na úrovni vypočítanej pre rok 2025.
Okrem toho si vláda odložila bokom dve obrovské finančné rezervy, každú vo výške 482 miliónov eur. Prvá má pokryť chystané zmeny v sociálnej oblasti, napríklad nové minimálne výživné či pomoc pri odkázanosti. Druhá rezerva v rovnakej výške je pripravená na platy vo verejnej správe. Samotný návrh rozpočtu totiž zatiaľ nepočíta s navyšovaním platov úradníkov či učiteľov ani o jediné percento. Prípadné prilepšenie na výplatnej páske tak bude závisieť výlučne od toho, čo si odborári dokážu s vládou vyrokovať za rokovacím stolom.
Transakčná daň straší v tabuľkách aj v rokoch, kedy už mala byť zrušená
Pravdepodobne najväčšie prekvapenie skrýva návrh rozpočtu pri dani z finančných transakcií. Ide o kontroverzný poplatok z každého bankového prevodu, ktorý rozhneval malých aj veľkých podnikateľov. Vládna koalícia sa totiž nedávno pohrávala s myšlienkou, že táto daň by sa od januára 2028 mohla úplne zrušiť. Pri pohľade do ministerských tabuliek to však vyzerá inak. Rozpočet počíta s tým, že transakčná daň prinesie do štátnej kasy 508 miliónov v roku 2027 a následne viac ako 530 miliónov v roku 2028 a vyše 550 miliónov eur v roku 2029.
Znamená to, že úvahy o jej zrušení boli len prázdnymi rečami? Nemusí to tak byť. Štátni úradníci a analytici, ktorí rozpočet zostavujú, totiž musia podľa európskych pravidiel pracovať s takzvaným scenárom nezmenených politík. Do svojich excelovských tabuliek jednoducho musia zadať taký stav zákonov, aký platí dnes. Kým parlament reálne neschváli zákon o zrušení tejto dane a nepodpíše ho prezident, pre úradníkov daň platí navždy. Pre budúcu vládu to však môže predstavovať obrovskú pascu. Ak sa totiž politici nakoniec naozaj dohodnú a daň o rok zrušia, v štátnom rozpočte zrazu vznikne polmiliardová diera. Nový minister financií tak bude musieť hľadať riešenie a tvrdo vysvetľovať, komu peniaze zoberie, aby tento obrovský výpadok nahradil.
Mestá a župy dostanú pridané, no investovať zrejme nebudú
Rozpočet má priamy vplyv aj na to, či bude mať vaša obec peniaze na opravu chodníkov, fungujúce škôlky alebo verejné osvetlenie. Samosprávy žijú najmä z toho, čo im štát pošle z podielových daní. V roku 2027 by si mali mestá, obce aj kraje nominálne prilepšiť.
Mestám a obciam má prísť na účty o vyše 140 miliónov eur viac a vyšším územným celkom stúpnu príjmy o 110 miliónov. Znie to ako dobrá správa, no starostovia a župani zatiaľ neoslavujú. Tieto milióny navyše totiž okamžite zožerie inflácia a najmä nové povinnosti, ktoré na nich štát neustále presúva, napríklad drahšie financovanie sociálnych služieb. Odborníci tak varujú, že samosprávam tieto peniaze ledva vystačia na bežné prežitie a kosenie trávnikov, takže veľké investičné projekty a rekonštrukcie v regiónoch zostanú pravdepodobne naďalej zmrazené.
Šetrenie sa zatiaľ odkladá
Návrh rozpočtu sa pozerá aj do budúcnosti a vládnym voličom sľubuje, že všetko bude dobré. Tvrdí, že v roku 2028 klesne deficit na 4,5 percenta HDP a o rok neskôr dokonca na štyri percentá. Má to však jeden obrovský háčik. Tieto čísla nepredstavujú realitu toho, čo je v rozpočte reálne naplánované a vykryté, ale len akési zbožné prianie.
Keď sa pozrieme na skutočné čísla, ak by vláda nespravila už nič navyše, schodok by v rokoch 2028 a 2029 vyletel vysoko nad päť percent. Aby sa vláda dostala k svojim sľubovaným a lepším číslam, zapísala si do dokumentu magické slovné spojenie, nešpecifikované opatrenia. V preklade do ľudskej reči to znamená, že vláda sľubuje európskym inštitúciám úspory za viac ako miliardu eur, no zatiaľ nevie ako to urobí, či zvýši nejaké dane, alebo niekomu zoberie sociálne dávky.
Celý návrh rozpočtu je tak do veľkej miery len odsunutím nepríjemnej pravdy na neskôr. Ukazuje, že štát nedokáže krotiť svoje vlastné výdavky, a obrovskú ťarchu budúcich tvrdých škrtov prenáša na ramená tých, ktorí prídu po nich. Či už to bude aktuálna vládna garnitúra, alebo úplne nová vláda, realita ich dobehne. Rozdávať zo spoločného sa na dlh donekonečna nedá.
