Ak máte pri každej návšteve potravín pocit, že vám z výplaty zostáva čoraz menej, nie je to len váš osobný dojem. Je to priamy dôsledok toho, ako v praxi narazila stratégia vyššieho zdanenia.
Vláda pri príprave rozpočtu na tento rok kalkulovala s tým, že keď zvýši dane, zavedie nové poplatky a odvedie viac z platov či ziskov, do štátnej kasy pritečú stámilióny eur navyše. Lenže prerátala sa. V reálnej ekonomike nastal presný opak, ľudia aj obchodníci zatiahli ručnú brzdu a štát dnes čelí výpadku na daniach a odvodoch vo výške 473 miliónov eur.
Namiesto sľubovaného znižovania dlhu tak štátny schodok podľa nezávislých analytikov vystrelil až na 4,4 percenta HDP.
Kde presne štátu utiekli peniaze?
Prečo štát vybral o pol miliardy eur menej napriek tomu, že zaviedol vyššie sadzby? Hĺbková analýza rozpočtovej rady odhaľuje štyri hlavné diery, cez ktoré peniaze pretiekli medzi prstami:
1. Prepad firemných ziskov (-337 miliónov eur)
Najväčšiu facku dostala daň z príjmov právnických osôb. Ministerstvo financií totiž pri tvorbe rozpočtu počítalo s nerealisticky vysokými ziskami firiem. Zvýšené dane, drahšie prevádzkové náklady a slabší dopyt zo zahraničia však podniky prinútili okresať investície a prejsť do úsporného režimu.
2. Rodiny prestali míňať na zbytočnosti (-145 miliónov eur)
Výpadok na DPH ukazuje, ako reagovali slovenské domácnosti. Keď ľuďom kvôli inflácii a vyššiemu daňovému zaťaženiu klesli reálne príjmy, prešli do defenzívy. V obchodoch nakupujeme najmä základné potraviny a tovary s nižšou sadzbou, zatiaľ čo nákupy nábytku, spotrebičov či áut odkladáme. Menšie míňanie v obchodoch automaticky znamená menej vybranej DPH pre štát.
3. Zabrzdená ekonomika a slabšie odvody
Konsolidačné balíky samy o sebe utlmili slovenský hospodársky rast o viac ako tretinu percentuálneho bodu. Naša ekonomika tak v tomto roku porastie len na úrovni 0,8 % až 0,9 %. Keď ekonomika spomalí, nevzniká dostatok nových pracovných miest a štát následne vybral menej peňazí aj na sociálnych a zdravotných odvodoch.
4. Sám štát neudržal na uzde svoje výdavky (+255 miliónov eur)
Kým od ľudí a firiem štát vyžaduje uťahovanie opaskov, sám šetriť nedokáže. Výdavky na platy vo verejnom sektore prekročili schválený plán o 255 miliónov eur. Štát pri tvorbe rozpočtu poddimenzoval mzdové fondy a nekryl dostatočne zákonné valorizácie či kolektívne zmluvy v školstve a zdravotníctve. K tomu sa pridáva dlhodobé zadlžovanie štátnych nemocníc a drahé plošné dotácie na energie.
Ako situáciu vidí daňový úrad?
Finančná správa SR vo svojej najnovšej správe zdôrazňuje, že celkový výber daní medziročne vzrástol o viac ako 844 miliónov eur. Sama však priznáva, že skutočné daňové príjmy boli ku koncu júla o 398,2 milióna eur nižšie, než predpokladal štátny rozpočet. Pripisuje to najmä technickým posunom pri podielových daniach pre samosprávy či zmenám pri DPH pri dovoze.
„Aj napriek tomu, že plnenie rozpočtu ovplyvnili viaceré jednorazové faktory a legislatívne zmeny, pozitívnym signálom je pokračujúci medziročný rast daňových príjmov aj hrubého výnosu daní,“ vysvetľuje prezident Finančnej správy Jozef Kiss s tým, že vyššia priznaná DPH vytvára predpoklady na zlepšenie v ďalších mesiacoch.
Analytici však upozorňujú, že aj keď štát vyberá medziročne viac peňazí, kľúčový je fakt, že míňa ešte rýchlejšie a vyberá menej, než sám nevyhnutne potreboval na zakrytie diery v rozpočte.
Čo to zrejme spraví s vašou peňaženkou?
Slovensko sa nachádza pod prísnym dohľadom Európskej únie v takzvanej Procedúre nadmerného deficitu (EDP). Pravidlá Bruselu a tlak finančných trhov nám nedovolia nechať 6,2-miliardovú sekeru bez reakcie.
Aby vláda v roku 2027 splnila svoje vlastné záväzky voči EÚ a stlačila deficit k cieľovým 4,2 % HDP, bude musieť podľa prepočtov RRZ nájsť opatrenia v objeme minimálne 1,2 miliardy eur (pri prísnejšom scenári až 2,7 miliardy eur).
Kde všade pocítime prípadný nový balík?
Účty za plyn a elektrinu: Plošné energodotácie, ktoré štát doplácal z rozpočtu, sú dlhodobo neudržateľné. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o prechode na prísnu adresnosť, čo znamená, že väčšina bežných domácností by si za energie musela priplatiť plnú sumu.
Koniec štátnej štedrosti pri dávkach: Pod drobnohľad sa môžu dostať rodinné prídavky pre vyššie príjmové skupiny či štruktúra 13. dôchodkov. Štát bude musieť sociálnu pomoc viac rozdeľovať a cieliť výhradne na tých najzraniteľnejších.
Pomalšie dvíhanie platov: Zvýšené daňové zaťaženie a slabšie tržby firiem znamenajú, že zamestnávatelia nebudú mať priestor na výraznejšie pridávanie. Rast miezd sa podľa odhadov spomalí pod 4 % medziročne, čo pri vysokých cenách obmedzí reálny rast kúpnej sily obyvateľstva.
Vývoj v tomto roku ukázal zásadnú vec: stratégia postavená primárne na zvyšovaní daní a žmýkaní firiem či ľudí narazila na svoje limity. Výsledkom sú len opatrnejší spotrebitelia, spomalená ekonomika a polmiliardová diera v štátnej kase. Ak má vláda zabrániť ďalšiemu poklesu životnej úrovne Slovákov, nadchádzajúci konsolidačný plán bude musieť namiesto nových daní postaviť na tvrdých úsporách na vlastnej prevádzke a na štátnom aparáte.
