Aj vy patríte k ľuďom, ktorí si po výdatnom obede vždy nájdu miesto na dezert? Hoci si poviete, že už nevládzete ani sústo, predstava kúska koláča alebo malej čokoládky zrazu vyzerá neodolateľne. Tento jav sa zvykne označovať ako „dezertný žalúdok“ – akoby sme mali v bruchu ešte jednu priehradku vyhradenú na sladké.
Naše načasovanie dezertu je do veľkej miery aj kultúrnym zvykom, no svoju úlohu zohráva tiež fungovanie mozgu. Výskum nemeckého Inštitútu Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom naznačuje, že túžba po sladkom môže byť v mozgu natoľko silná, že na chvíľu zatlačí do úzadia aj pocit sýtosti.
Mozog túži po rozmanitých konzistenciách
„Vo výskume rozlišujeme homeostatický hlad, ktorý odráža fyziologické potreby tela, a hedonický hlad, ktorý súvisí s potešením z jedla,“ vysvetľuje Géraldine Coppinová, profesorka na UniDistance a výskumníčka v oblasti psychológie stravovania.
Niekedy môže túžba po pôžitku prevážiť nad skutočnou potrebou nasýtiť sa. Typickým príkladom je bufet, pri ktorom máme možnosť ochutnávať jedlá s rôznymi chuťami, teplotami a konzistenciami. Práve táto rozmanitosť môže zvýšiť pôžitok z jedla a viesť k tomu, že zjeme viac, než sme pôvodne plánovali.
Odborníci tento jav označujú ako senzoricky špecifickú sýtosť. Keď jeme stále to isté, potešenie z jedla postupne klesá. Najväčší pôžitok totiž často prináša prvé sústo a s každým ďalším sa môže znižovať, pretože chuť aj konzistencia zostávajú rovnaké.
Dezert však predstavuje vítanú zmenu. Má inú chuť, teplotu aj konzistenciu než hlavné jedlo, a preto nás môže lákať aj vtedy, keď už fyzický hlad necítime.
Telo je nastavené tak, aby vyhľadávalo kalórie, a ak ich práve nepotrebuje, môže si ich ukladať do zásoby. Aj preto môže byť sladká bodka na záver jedla taká neodolateľná.
Je chuť na dezert pozostatkom pudu sebazáchovy?
Prečo náš mozog tak veľmi vyhľadáva rozmanitosť chutí, konzistencií a teplôt? Jedným z možných vysvetlení je dávny mechanizmus prežitia. Rozmanitá strava mohla našim predkom pomáhať prijímať širšie spektrum živín a minerálov, ktoré telo potrebuje.
V prípade dezertov však nemožno zanedbať ani vplyv kultúry a naučených návykov. V mnohých domácnostiach je sladká bodka po obede či večeri samozrejmosťou, a tak si na ňu postupne zvykáme.
„Očakávanie dezertu na konci jedla môže byť aj hlboko zakoreneným zvykom, ktorý závisí od kultúry, v ktorej žijeme,“ vysvetľuje Coppinová. Svoju úlohu zohráva aj prirodzená snaha tela získavať energiu a ukladať si jej prebytok na neskôr.
Ak si chcete tento zvyk postupne osvojiť inak, nemusíte sa sladkostí úplne vzdať. Odborníčka odporúča začať zmenšovaním porcií – napríklad dať si jeden kúsok čokolády namiesto troch alebo menší kúsok koláča namiesto veľkého.
Pomôcť môže aj to, keď nebudete mať doma neustále po ruke sladkosti, ktoré vás lákajú. Zmenu je najlepšie zavádzať postupne a bez zbytočných zákazov. Úplné vyraďovanie celých skupín potravín totiž nie je potrebné.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
