Barbara Plaschka dlhé roky bojovala so svojou postavou. Vyskúšala množstvo diét, počítala kalórie a športovala, aby si mohla dopriať tanier cestovín bez výčitiek. Až neskôr zistila, že dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravej hmotnosti môže zohrávať aj spôsob, akým jeme. Dnes táto nemecká biologička a výživová poradkyňa pomáha ľuďom meniť stravovacie návyky a zbaviť sa neustáleho držania diét.
„Môj vzťah k jedlu bol dlhý čas všetko, len nie pokojný,“ priznáva Plaschka. Jedlo vnímala skôr ako nepriateľa než ako prirodzenú súčasť života.
Zlom nastal až po tom, čo sa stala matkou. „Uvedomila som si, že mnohí ľudia zabudli počas jedenia počúvať svoje telo.“ V spoločnosti sa často diskutuje o tom, čo smieme jesť, čomu sa máme vyhýbať a ktoré potraviny sú zdravé či nezdravé. O samotnom spôsobe jedenia sa však hovorí oveľa menej.
Keď sa Plaschka začala sústreďovať na to, ako je, a namiesto boja so svojím telom s ním začala spolupracovať, objavila úplne nový prístup k jedlu. Dokázala si ho vychutnávať bez neustálych obmedzení a zákazov.
Prečo pomalé žuvanie pomáha pri chudnutí
Tajomstvo jej metódy je jednoduché: naučiť sa rozpoznávať, kedy má telo dostatok jedla. Telo dokáže lepšie vnímať signály sýtosti vďaka tomu, že jedlo pomaly a dôkladne žujeme.
To, či jedlo rýchlo prehltneme alebo nie, zohráva pri chudnutí kľúčovú úlohu. Dôkladné žuvanie totiž dáva telu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa signály o nasýtení dostali do mozgu. Ľudia, ktorí jedia príliš rýchlo, si často uvedomia, že sú sýti, až keď zjedia viac, než ich telo skutočne potrebuje.
Čo sa deje s jedlom v žalúdku
Keď jedlo dôkladne rozžujeme a premiešame so slinami, zmäkne a zmení svoju konzistenciu. Vďaka tomu sa môže v žalúdku lepšie rozptýliť a dostať do kontaktu s väčšou plochou žalúdočnej sliznice. V sliznici sa nachádzajú receptory, ktoré sa podieľajú na vysielaní signálov do mozgu o prijatí potravy a živín.
Ak však jedlo prehltneme vo väčších, nedostatočne rozžutých kúskoch, aktivuje sa menej týchto receptorov a pocit sýtosti môže prichádzať neskôr.
Nejde o počet žuvacích pohybov
Správne žuvanie neznamená, že si musíme počítať každý pohyb čeľuste. Často sa odporúča rozžuť každé sústo 20 až 30-krát, no podľa Plaschky je takéto pravidlo príliš všeobecné.
Dôležitejšie než presný počet pohybov je podľa nej to, aby pri jedení spolupracovali chuťové poháriky, jazyk a prehĺtací reflex.
Po vložení sústa do úst by sme mali pomaly žuť a sústrediť sa na jeho chuť. Zároveň je dôležité všímať si, kedy sa objaví nutkanie prehltnúť.
Ako si osvojiť správne žuvanie
Pomalšie jedenie a dôkladné žuvanie môžu priniesť nielen lepšie vnímanie sýtosti, ale aj intenzívnejší chuťový zážitok. Jedlo si tak vychutnáte oveľa viac.
Odborníčka však neodporúča začínať s touto metódou hneď počas bežných jedál. Keďže rýchle jedenie je často dlhoročným návykom, jeho zmena si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Na začiatok je preto vhodné vyhradiť si niekoľko týždňov na tréning žuvania. Pomôcť môžu rôzne potraviny, napríklad orechy alebo chrumkavá zelenina, pri ktorých si človek môže lepšie uvedomovať pohyby čeľuste aj samotnú chuť jedla.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
