Lítium sa v medicíne používa už desaťročia
Lítium objavili vedci už v roku 1817. V psychiatrii sa začalo výraznejšie využívať v polovici 20. storočia, keď austrálsky lekár John Cade zistil, že pomáha pacientom s bipolárnou poruchou. Dodnes patrí medzi najúčinnejšie stabilizátory nálady. Pacienti však musia byť počas liečby pravidelne sledovaní, pretože vyššie dávky môžu ovplyvniť obličky, štítnu žľazu či nervový systém. Zaujímavé je, že vedci stále presne nevedia, ako lítium v mozgu funguje. Napriek tomu dokáže výrazne znižovať manické stavy, depresie aj riziko samovrážd.
Spojenie medzi lítiom a Alzheimerovou chorobou
Prvé podozrenia, že lítium môže chrániť mozog, vznikli pri sledovaní pacientov s bipolárnou poruchou. Ľudia s týmito diagnózami majú totiž vyššie riziko demencie v staršom veku. Vedci si však všimli, že pacienti liečení lítiom mali nižší výskyt Alzheimerovej choroby než tí, ktorí lítium neužívali. Neskôr výskumníci objavili ďalšie zaujímavé súvislosti. U pacientov liečených lítiom bola napríklad lepšie zachovaná časť mozgu nazývaná hipokampus, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri pamäti a učení. Práve táto oblasť býva pri Alzheimerovej chorobe výrazne poškodená. Niektoré štúdie navyše ukázali, že aj malé množstvá lítia prirodzene prítomné v pitnej vode môžu súvisieť s nižším rizikom samovrážd, agresivity či kognitívneho poklesu.
Čo sa deje v mozgu?
Vedci z Harvard Medical School skúmali mozgy ľudí s Alzheimerovou chorobou a zistili, že obsahovali výrazne menej prirodzeného lítia než zdravé mozgy. Výskum naznačuje, že lítium môže pomáhať regulovať procesy, ktoré zabraňujú hromadeniu škodlivých bielkovín v mozgu. Pri Alzheimerovej chorobe sa totiž vytvárajú takzvané amyloidové plaky a tau klbká, ktoré poškodzujú nervové bunky. Lítium podľa vedcov podporuje proces nazývaný autofágia. Ide o prirodzený „čistiaci systém“ buniek, ktorý odstraňuje poškodené alebo nepotrebné časti buniek vrátane toxických bielkovín. Pri Alzheimerovej chorobe tento systém nefunguje správne, a preto sa v mozgu hromadí „odpad“. Lítium môže bunkám pomôcť znovu aktivovať ich prirodzené čistiace mechanizmy.
Nádejné výsledky u myší
Vedci testovali nízke dávky lítia aj na myšiach s príznakmi Alzheimerovej choroby. Výsledky boli prekvapivé. U zvierat sa znížilo množstvo amyloidových plakov aj tau proteínov a zároveň sa zlepšila pamäť. Dôležité je, že účinky sa objavili aj pri dávkach oveľa nižších než tých, ktoré sa používajú pri liečbe bipolárnej poruchy. To by mohlo znamenať nižšie riziko vedľajších účinkov.
Nasledujú klinické štúdie
Vedci teraz pripravujú rozsiahlejšie testovanie na ľuďoch. Psychiater Paul Vöhringer vedie klinickú štúdiu, v ktorej seniori dostávajú malé dávky lítia počas viacerých rokov. Cieľom je zistiť, či dokáže oddialiť nástup demencie alebo mierneho kognitívneho poškodenia. Výskum však naráža na jeden problém – lítium je lacný prírodný prvok, na ktorom farmaceutické firmy nedokážu výrazne zarobiť. Financovanie výskumu je preto komplikovanejšie než pri nových patentovaných liekoch.
Aj keď sú výsledky sľubné, odborníci upozorňujú, že zatiaľ nejde o potvrdenú liečbu Alzheimerovej choroby. Mechanizmy pôsobenia lítia ešte stále nie sú úplne pochopené. Vedci tiež skúmajú, aká dávka by bola bezpečná pri dlhodobom užívaní a pre koho by mohla byť vhodná. Zároveň platí, že Alzheimerova choroba je mimoriadne komplexné ochorenie. Ovplyvňuje ju genetika, vek, životný štýl, zápaly aj zdravotný stav ciev.
Záver
Lítium bolo dlhé roky známe najmä ako liek na psychiatrické ochorenia. Dnes však vedci čoraz viac veria, že tento nenápadný prvok môže mať oveľa širší význam pre fungovanie mozgu. Výskumy naznačujú, že by mohlo pomáhať chrániť nervové bunky, podporovať prirodzené čistenie mozgu a spomaľovať procesy spojené s Alzheimerovou chorobou. Hoci definitívne odpovede zatiaľ neexistujú, lítium sa postupne stáva jedným z najzaujímavejších smerov výskumu neurodegeneratívnych ochorení.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
