<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Zmeny v mozgu ako pri tvrdých drogách. Tento nenápadný zvyk so smartfónom vám mení sivú hmotu

Smartfóny sú podľa vedcov ako droga.
Smartfóny sú podľa vedcov ako droga.Pexels
Najnovšie vedecké štúdie odhaľujú šokujúcu paralelu medzi používaním sociálnych sietí a užívaním tvrdých drog. Zistite, prečo váš organizmus pri odložení telefónu reaguje stavom ohrozenia, ako digitálne lajky menia fyzickú štruktúru vášho mozgu.

Prvým signálom, že niečo nie je v poriadku, je tzv. „fantómová vibrácia“. Ide o pocit, že telefón vibruje vo vrecku, hoci je na druhom konci miestnosti. Tento jav je natoľko rozšírený, že dostal vlastný vedecký názov, pričom až 90 % študentov priznáva, že podobnú ilúziu aspoň raz zažilo.

Nejde preto len o zaujímavosť, ale o dôkaz, že mozog je nastavený na neustále očakávanie podnetu.

Mladí ľudia bežne zažívajú ilúziu vibrujúceho telefónu.
Mladí ľudia bežne zažívajú ilúziu vibrujúceho telefónu.Pexels

Abstinenčné príznaky sú normálne

Rastúce množstvo dôkazov naznačuje, že odloženie smartfónu po jeho intenzívnom používaní môže vyvolať fyzické abstinenčné príznaky: zrýchlený tep, zvýšený krvný tlak, úzkosť či dokonca poruchy spánku. „Tieto reakcie pripomínajú skôr odvykanie od návykovej látky než obyčajné zanechanie zvyku,“ upozorňujú odborníci.

V rámci jedného z experimentov riešilo 40 používateľov iPhonov slovné hádanky, zatiaľ čo ich zariadenia boli potichu odnesené. Vo chvíli, keď výskumníci začali na telefóny volať, účastníkom sa zrýchlil tep, stúpol krvný tlak a výrazne sa zvýšila úroveň úzkosti. „Nikto im nevyhrážal, no organizmus reagoval, akoby bol v ohrození,“ komentujú vedci.

Odloženie telefónu dokáže vyvolať abstinenčné príznaky.
Odloženie telefónu dokáže vyvolať abstinenčné príznaky.Pexels

Sociálne siete ako novodobá droga

Odpoveď treba hľadať v odmeňovacom systéme mozgu. Keď tínedžerom ukázali fotografie zo sociálnych sietí s veľkým počtom lajkov, aktivovala sa tá istá časť mozgu ako pri užívaní drog.

Rozdávanie lajkov spúšťa tvorbu dopamínu, pričom telefón (podobne ako hracie automaty) poskytuje odmeny v náhodných intervaloch. Mozog tak neustále očakáva ďalší podnet, pričom na dosiahnutie uspokojenia potrebuje čoraz silnejšie impulzy. „Ide o klasickú toleranciu, známy jav pri iných závislostiach,“ vysvetľujú vedci.

Štúdie dokonca ukazujú, že intenzívni používatelia smartfónov majú menší objem sivej hmoty v oblastiach mozgu zodpovedných za sebaovládanie a reguláciu emócií. Zmeny sú pritom podobné ako pri ľuďoch závislých od psychoaktívnych látok.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Začnite diskusiu
;