Surovú stravu (raw food), teda potraviny, ktoré neprešli varením, pečením, parením ani inou tepelnou úpravou, konzumuje v určitej forme každý z nás. Zahryznutie do jablka či chrúmanie mrkvy je nielen chutné, ale v spoločnosti sa to automaticky vníma ako mimoriadne prospešné.
Mýtus, že tepelne neupravené potraviny obsahujú bezvýhradne viac živín, totiž pretrváva prekvapivo dlho. Pravda je však taká, že proces varenia nie je nepriateľom vitamínov, ale v mnohých prípadoch kľúčom k ich lepšej využiteľnosti pre naše telo.
Nevýhody surovej stravy?
Skutočnosť je však o niečo zložitejšia. Odborníci na výživu sa vo všeobecnosti zhodujú, že striktná surová strava nie je ideálnou formou stravovania. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sú totiž niektoré dôležité živiny pre ľudské telo dostupné až po tom, čo potravina prejde tepelným spracovaním.
Existujú dokonca druhy zeleniny, ktoré sú v surovom stave nepožívateľné alebo škodlivé – napríklad zemiaky, baklažány či strukoviny. Niektoré prospešné látky, ako napríklad beta-karotén v mrkve, sa uvoľňujú a lepšie vstrebávajú až po varení, parení či pečení. Ľudia so zvýšenými nárokmi na výživu, ako sú tehotné ženy alebo deti, by sa preto rozhodne nemali stravovať výlučne surovou stravou.
Pozor na nadúvanie
Ďalším argumentom proti nadmernej konzumácii surových potravín je nadúvanie. Keďže tepelne neupravená zelenina a ovocie sú bohaté na vlákninu a kyseliny, v tráviacom trakte dochádza k intenzívnejšej fermentácii.
Hoci sa vďaka tomu dostaví pocit sýtosti rýchlejšie, tráviaci systém musí vynaložiť oveľa viac energie než pri konzumácii varenej stravy. Výsledkom sú často nepríjemné kŕče a plynatosť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
