Paradajky dokážu potrápiť aj skúsených záhradkárov
Mnohí si bez domácich paradajok nevedia predstaviť leto. Ich pestovanie prináša veľkú radosť, no zároveň vie byť aj zdrojom frustrácie. Kríky zrazu začnú žltnúť, plody praskajú alebo sa objavia plesne a choroby. Veľa ľudí pritom robí chyby úplne nevedomky.
Prekvapivo nejde ani tak o nedostatok starostlivosti, ale skôr o nesprávnu starostlivosť. Paradajky totiž patria medzi náročnejšie rastliny a ak nedostanú vhodné podmienky, veľmi rýchlo to ukážu na kvalite úrody. Dobrou správou však je, že väčšine problémov sa dá jednoducho predísť.
Chyba číslo jeden: zle pripravená pôda
Mnohí záhradkári riešia hlavne zalievanie alebo hnojenie, no zabúdajú na úplný základ — pôdu. Práve tá rozhoduje o tom, ako budú paradajky rásť.
Paradajky potrebujú výživnú, priepustnú a dobre prevzdušnenú zeminu s mierne kyslým pH približne 5,5 až 6,5. Ak ich zasadíte do vyčerpanej alebo ťažkej pôdy, rastliny budú slabé a vytvoria menej plodov.
Pred výsadbou sa preto odporúča zapracovať do pôdy zrelý kompost alebo dobre rozložený maštaľný hnoj. Vďaka tomu budú mať rastliny dostatok živín už od začiatku rastu.
Veľa ľudí sadí paradajky príliš skoro
Teplé jarné dni často zvádzajú k tomu, aby sme sadenice vysadili čo najskôr. To však môže byť veľká chyba.
Paradajky sú veľmi citlivé na chlad a aj slabší prízemný mráz dokáže mladé rastliny úplne zničiť. Naopak, príliš neskorá výsadba skracuje vegetačné obdobie a časť plodov nemusí do konca sezóny dozrieť.
Najlepší čas na výsadbu paradajok je zvyčajne od druhej polovice mája do začiatku júna, keď má pôda aspoň 15 °C.
Husté sadenie podporuje plesne a choroby
Majitelia menších záhrad sa často snažia využiť každý centimeter priestoru. Výsledkom však býva príliš husté vysádzanie paradajok.
Keď sú kríky natlačené vedľa seba, vzduch medzi nimi zle cirkuluje a listy zostávajú dlho vlhké. To vytvára ideálne podmienky pre vznik plesní a nebezpečnej plesne zemiakovej.
Cenná rada: Medzi jednotlivými kríkmi nechávajte minimálne 50 až 60 centimetrov priestoru. Riadky by mali byť vzdialené približne 70 až 80 centimetrov. Rastliny budú zdravšie a jednoduchšie sa budú aj ošetrovať.
Príliš veľa hnojiva môže úrodu zničiť
Paradajky patria medzi „hladné“ rastliny, preto ich mnohí prihnojujú častejšie, než treba. Najväčším problémom býva nadbytok dusíka.
Kríky síce vytvoria obrovské množstvo listov a budú pôsobiť silno, no plodov bude málo. Rastlina totiž všetku energiu investuje do zelenej hmoty.
Počas kvitnutia a tvorby plodov je lepšie používať hnojivá s vyšším obsahom fosforu, draslíka, bóru a vápnika. Tie podporujú zdravé dozrievanie a sladšiu chuť paradajok.
Nesprávne zalievanie robí paradajkám viac škody, než si myslíte
Paradajky potrebujú veľa vody, no zároveň neznášajú nesprávne zalievanie.
Nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov a môže viesť aj k suchej hnilobe na koncoch paradajok. Veľkou chybou je aj polievanie listov.
Vodu treba smerovať priamo ku koreňom a pôde. Mokré listy výrazne zvyšujú riziko plesňových ochorení. Ideálne je zalievať ráno alebo podvečer a poriadne, nie len „po troškách“.
Pozor aj na susedov a striedanie plodín
Mnoho pestovateľov zabúda na ďalšie dôležité pravidlo — paradajky by sa nemali pestovať každý rok na rovnakom mieste.
V pôde totiž môžu prežívať škodcovia a choroby, ktoré napádajú rajčinovité rastliny. Odborníci odporúčajú vracať paradajky na rovnaké miesto až po 3 až 4 rokoch.
Nevhodné je aj pestovanie paradajok vedľa zemiakov, papriky či baklažánov, pretože majú podobné choroby. Menej vhodným susedom sú aj uhorky, ktoré s nimi súťažia o vodu a živiny.
Ak sa týmto chybám vyhnete, paradajky sa vám odmenia silnými kríkmi a bohatou úrodou sladkých plodov.
Čo si z toho vziať
Paradajky nie sú náročné len na slnko a vodu. Rozhodujú aj detaily, ktoré mnoho ľudí podceňuje — správna pôda, dostatok priestoru či vhodné zalievanie. Stačí sa vyhnúť najčastejším chybám a úroda môže byť tento rok výrazne lepšia.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
