Nová publikácia odborových ekonomických analýz „Minimálna mzda 2026: primeranosť, konvergencia a ekonomické súvislosti“ priniesla zásadný pohľad na otázku minimálnej mzdy na Slovensku. Štúdia podľa KOZ SR poukazuje najmä na vážny nesúlad medzi hospodárskym výkonom krajiny a mzdami zamestnancov, čím spochybňuje zjednodušené verejné naratívy v tejto téme.
Podľa štúdie je kľúčovým krokom návrat k 60 % mzdovému automatu, ktorý by mal smerovať k dôstojnému ohodnoteniu práce. Avšak v porovnaní s konceptom dôstojnej mzdy, definovanej ako príjem na pokrytie základných životných potrieb a dôstojné spoločenské zapojenie, je minimálna mzda stále nedostatočná.
Rast minimálnej mzdy
Informovala o tom hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová. Publikácia prichádza v kritickom čase rokovaní o výške minimálnej mzdy na rok 2027. KOZ SR rokovala do 15. júla so zamestnávateľmi bez dohody.
Ak nedôjde k dohode do 31. augusta, minimálna mzda sa určí automaticky na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo podľa vládnych prognóz znamená rast minimálnej mzdy na 972 eur v roku 2027 a prekročenie hranice 1 014 eur v roku 2028.
Analýza podľa Nemethovej zdôrazňuje, že slovenská produktivita práce v parite kúpnej sily dosahuje 98 % priemeru krajín Európskej únie, zatiaľ čo minimálna mzda len 75 % tohto priemeru.
Medzinárodná metodika
Empirické dáta ukazujú, že rast minimálnej mzdy nemá negatívny dopad na zamestnanosť či konkurencieschopnosť, ale zároveň poukazujú na neudržateľný ekonomický model založený na nízkych mzdách a lacnej práci.
Jedným z najvážnejších zistení predkladanej štúdie je porovnanie s konceptom dôstojnej mzdy, ktorá definuje príjem potrebný na pokrytie základných životných potrieb, akými sú potraviny, bývanie či energie, a na dôstojné zapojenie sa do spoločnosti.
Podľa medzinárodnej metodiky WageIndicator pre rok 2026 predstavuje celoslovenská dôstojná minimálna mzda výšku 1 344 eur mesačne. Aktuálne platné minimum 915 eur tak vykazuje dramatický deficit voči tejto dôstojnej úrovni vo výške až 429 eur mesačne.
Dôstojná mzda a deficit
Napríklad v Bratislavskom kraji, kde sú životné náklady enormne vysoké, predstavuje dôstojná mzda až 1 457 eur, čo znamená deficit 542 eur.
Potrebná úroveň dôstojného príjmu pritom neklesá pod 1 250 € ani v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska. Súčasná minimálna mzda, ktorá v roku 2026 tvorí len 54,17 % priemernej mzdy, tak pre nízkopríjmové domácnosti predstavuje skôr existenčné minimum než príjem na dôstojný život.
Kontextom je aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025, ktorý potvrdil platnosť Smernice o primeraných minimálnych mzdách a zamietol žalobu Dánska. Smernica odporúča dosiahnuť minimálne 60 % mediánu alebo 50 % priemernej mzdy a pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 80 %.
Podpora inovácií a investície do technológií
Štúdia poukazuje, že v krajinách ako Dánsko či Švédsko absentuje zákonom stanovená minimálna mzda, no vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami (81,6 % v Dánsku, 88 % vo Švédsku) ju efektívne nahrádza. Na Slovensku je pokrytie len 27,6 %, čo robí zákonnú minimálnu mzdu nevyhnutnou.
Odborníci zdôrazňujú, že problémom nie je príliš vysoká minimálna mzda, ale celkovo nízka úroveň odmeňovania a ekonomický model závislý od lacnej práce. Riešením má byť podpora inovácií, investície do technológií a zvýšenie pridanej hodnoty. Vyššie mzdy pritom priamo stimulujú domácu spotrebu a podporujú miestnych podnikateľov.
Štúdia tak jasne nastavuje zrkadlo slovenskému mzdovému systému a poukazuje na nevyhnutnosť postupnej konvergencie mzdy so skutočnými životnými potrebami pracujúcich.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
