<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Dá sa naspať do zásoby? Vedci prehovorili o triku, ktorý skúšajú tisíce ľudí pred ťažkým týždňom

Je možné si nahromadiť spánok na neskôr?
Je možné si nahromadiť spánok na neskôr? Freepik
Mnohí z nás po náročnom týždni využívajú víkendy na dlhší spánok, aby dohnali jeho nedostatok. Čoraz častejšie však zaznieva otázka, či by sme namiesto dobiehania nemali spánok „nasporiť“ vopred, ešte pred obdobím zvýšenej záťaže.

Koncept „zásobovania spánku“ spočíva v predĺžení času spánku počas niekoľkých nocí pred očakávaným obdobím jeho nedostatku. Podľa niektorých vedcov umožňuje táto stratégia vytvoriť si rezervy na udržanie sústredenosti a intelektuálnej výkonnosti počas neskoršieho deficitu.

Tento prístup získava popularitu najmä na sociálnych sieťach, kde používatelia odporúčajú „naspať si“ vopred pred dôležitými udalosťami, skúškami či dlhými cestami.

Mnohí sa snažia nahromadiť si spánok pred obdobím zvýšenej záťaže.
Mnohí sa snažia nahromadiť si spánok pred obdobím zvýšenej záťaže.Freepik

Čo na to hovorí veda?

Myšlienku prvýkrát opísali v roku 2009 vedci z Vojenského výskumného ústavu Waltera Reeda v USA. Výskumný tím pod vedením Tracy Ruppovej vykonal štúdiu na 24 vojakoch rozdelených do dvoch skupín: jedna spala sedem hodín denne, druhá desať.

Následne mohli všetci účastníci počas týždňa spať len tri hodiny denne, po čom sa vrátili k osemhodinovému spánku. Výsledky naznačovali, že predĺženie spánku pred kritickým obdobím môže zlepšiť bdelosť a fungovanie mozgu.

Nie všetci vedci sa však zhodujú na účinnosti. Tracy Ruppová a jej spolupracovníci tvrdia, že hromadenie spánku je možné a oplatí sa dbať na jeho rezervu, no zdôrazňujú, že spánkový dlh je potrebné splatiť čo najskôr.

Predĺženie spánku pred obdobím deficitu môže zlepšiť fungovanie mozgu.
Predĺženie spánku pred obdobím deficitu môže zlepšiť fungovanie mozgu.pexels.com

Existuje aj skeptický pohľad

Na druhej strane, prof. Elizabeth Klermanová z Harvard Medical School je skeptická. Podľa nej neexistujú dôkazy, že by sa dalo zásoby spánku nahromadiť, ak necítime únavu. Spánok prirovnáva skôr ku kreditnej karte než k sporiacemu účtu – môžeme si „nabrať dlh“, ale nie nahromadiť prebytok.

Klermanová tiež varuje, že spoliehanie sa na tento koncept môže viesť k zanedbávaniu pravidelnej spánkovej hygieny. „To znamená, že sa pripravujeme o niečo, čo je základom pre naše zdravie a pohodu,“ zdôraznila expertka pre BBC.

Odporúča riešiť resty až vtedy, keď vzniknú, no varuje pred dlhšími zdriemnutiami nad 45 minút, ktoré môžu spôsobiť tzv. spánkovú inerciu, čiže pocit otupenosti po príliš hlbokom spánku.

Napriek rôznym názorom sa vedci zhodujú v jednom: dodatočná polhodina spánku denne má pre zdravie preukázateľný prínos. Výnimkou je situácia, keď pravidelne potrebujeme viac ako 12 hodín spánku. To už môže naznačovať skryté zdravotné problémy.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

;