Ideálny čas na spánok nie je len otázkou únavy, ale kľúčovým faktorom pre dlhovekosť. Podľa odborníkov sa zlatá hodina pre regeneráciu organizmu nachádza presne medzi 22:00 a 23:00. Tento záver priniesla analýza údajov z britskej Biobanky, ktorá niekoľko rokov sledovala zdravotné parametre tisícok ľudí.
Ukazuje sa, že práve toto časové okno najlepšie ladí s našimi vnútornými biologickými hodinami a účinne chráni kardiovaskulárny systém.
Pre tých, ktorí toto rozmedzie ignorujú, však vedci nemajú príliš optimistické správy – ich srdce totiž môže trpieť viac, než si pripúšťajú.
Ani skôr, ani neskôr
Britskí výskumníci šesť rokov sledovali zdravotný stav a spánkové parametre tisícok dobrovoľníkov. Výsledky sú prekvapivé – vedcom sa podarilo priamo prepojiť čas zaspávania s rizikom chorôb srdcovo-cievneho systému.
Najnižšie riziko vykazovali osoby, ktoré pravidelne odchádzali na odpočinok medzi 22:00 a 23:00. V priemere sa tak za najvhodnejší čas považuje 22:30. Pomôže vám k lepšiemu zdraviu, ak pôjdete do postele ešte skôr? Podľa výsledkov štúdie to tak nevyhnutne nemusí byť.
Narúšanie cirkadiánneho rytmu
Analýza publikovaná v odbornom časopise European Heart Journal – Digital Health potvrdzuje, že srdce a krvný obeh majú v najlepšej kondícii práve tí, ktorí zaspávajú v spomínanom rozmedzí. U ľudí, ktorí chodili spať skôr alebo naopak neskôr, neboli výsledky ani zďaleka také priaznivé.
Tieto rozdiely sú spôsobené narúšaním prirodzeného cirkadiánneho rytmu. Práve ten určuje optimálny čas na nočný odpočinok. Akékoľvek odchýlky oboma smermi spôsobujú, že telo sa po celom dni nedokáže dostatočne regenerovať. To sa negatívne odráža na fungovaní celého organizmu, predovšetkým na srdci a cievach.
Neskorý spánok sa navyše spája so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu a vysokého krvného tlaku. Hoci mnohé predchádzajúce štúdie zdôrazňovali najmä dĺžku spánku, ukazuje sa, že kľúčovým faktorom pre naše zdravie je aj samotné načasovanie zaspávania.
Zdravotný význam biologických hodín
Narušenie cirkadiánneho rytmu – teda synchronizácie našich „biologických hodín“ s vonkajším prostredím – má devastačné účinky na kondíciu tela. Ojedinelé vybočenie z rutiny nepredstavuje vážny problém. Avšak pravidelné narúšanie tohto rytmu podľa vedcov znamená:
- zvýšené riziko srdcových chorôb a aterosklerózy,
- rozvrat hormonálnej sústavy,
- zvýšenú hladinu cukru v krvi a riziko obezity,
- celkovo zhoršenú kvalitu spánku.
Zaujímavosťou je, že zistené súvislosti boli výraznejšie u žien než u mužov. Faktor pohlavia sa ukázal byť dôležitejší než vek účastníkov alebo ich pridružené ochorenia.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
