Ako informuje ScienceDaily na základe materiálov University of Illinois Urbana-Champaign, vedci analyzovali 18 randomizovaných kontrolovaných štúdií zameraných na techniky pozitívnej psychológie a mindfulness. Výsledky naznačujú možné priaznivé účinky na krvný tlak, zápalové ukazovatele a ďalšie faktory súvisiace so zdravím srdca.
Mindfulness, vďačnosť aj optimizmus
Výskumný tím pod vedením profesorky Rosalby „Rose“ Hernandez z University of Illinois Urbana-Champaign sa zameral na intervencie, ktoré mali zlepšiť psychické alebo fyzické zdravie.
Nešlo pritom iba o meditáciu. Jednotlivé štúdie skúmali napríklad mindfulness, zapisovanie vecí, za ktoré je človek vďačný, rozvíjanie optimistického pohľadu či ďalšie techniky pozitívnej psychológie.
Spôsob, akým programy prebiehali, sa výrazne líšil. Niekde účastníci absolvovali telefonické rozhovory a písali si denník, inde používali aplikácie či textové správy. Ďalšie programy zahŕňali osobné skupinové stretnutia alebo kombinovali kontakt s odborníkom s digitálnymi nástrojmi.
Práve preto výsledky nemožno interpretovať tak, že existuje jedno konkrétne jednoduché cvičenie, ktoré každému za osem týždňov zníži krvný tlak. Vedci hodnotili viacero rozdielnych programov a hľadali spoločné znaky tých najúspešnejších.
Výsledky sa objavili už po ôsmich týždňoch
Väčšina programov trvala šesť až 12 týždňov a zahŕňala týždenné stretnutia spolu s aktivitami, ktoré účastníci vykonávali samostatne doma.
Jednotlivých štúdií sa spravidla zúčastnilo približne 50 až 200 ľudí. Väčšinou išlo o dospelých so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom – napríklad s nekontrolovaným vysokým krvným tlakom, srdcovým zlyhávaním alebo inými zdravotnými problémami. Účastníci boli najčastejšie vo veku od konca päťdesiatych do približne polovice šesťdesiatych rokov.
Výsledky boli zaujímavé najmä pri ľuďoch s hypertenziou a po akútnom koronárnom syndróme.
Podľa profesorky Hernandez v týchto skupinách osemtýždňové programy založené na mindfulness viedli k zníženiu systolického krvného tlaku. Zároveň sa znížili niektoré markery zápalu vrátane vysoko senzitívneho C-reaktívneho proteínu (hs-CRP) a fibrinogénu.
V jednom programe tlak klesol o 7,6 mmHg
Výrazný výsledok priniesla jedna z 12-týždňových intervencií zameraná na duchovné praktiky, ktorá využívala aj digitálne nástroje.
Účastníkom sa systolický krvný tlak meraný bežnou manžetou znížil v priemere o 7,6 mmHg. Centrálna systolická hodnota meraná v aorte klesla o 4,1 mmHg.
Ide o zaujímavú zmenu, ale dôležité je nepliesť si výsledok jednej konkrétnej intervencie s účinkom mindfulness všeobecne. Analýza zahŕňala rôzne programy a ich účinky neboli totožné.
Výsledky preto neznamenajú, že každý človek, ktorý začne meditovať, si za niekoľko týždňov zníži tlak presne o túto hodnotu.
Vedci si všimli jednu spoločnú vlastnosť
Výskumníkov zaujímalo aj to, aká „dávka“ psychologických intervencií môže byť potrebná na dosiahnutie merateľných výsledkov.
Ukázalo sa, že spoľahlivejšie fyziologické zmeny sa objavovali pri programoch s častejším kontaktom s účastníkmi.
Najkonzistentnejšie výsledky v oblasti krvného tlaku, zápalu a fungovania výstelky ciev boli podľa Hernandez spojené s každodenným praktizovaním podporeným pravidelnými týždennými stretnutiami počas ôsmich až 12 týždňov.
Nešlo teda o niekoľko minút meditácie raz za týždeň. Rozhodujúca sa javila najmä pravidelnosť.
Každý deň dostali malú úlohu
Zaujímavé výsledky priniesol aj osemtýždňový program realizovaný prostredníctvom aplikácie WhatsApp.
Účastníci absolvovali týždenné stretnutia a zároveň dostávali jednoduché každodenné úlohy. Program ich povzbudzoval k väčšiemu množstvu pohybu, zdravšiemu stravovaniu a pravidelnému užívaniu predpísaných liekov.
Práve tu sa ukazuje, že prípadné priaznivé účinky psychologických programov nemusia vznikať iba priamym pôsobením na stres.
Ak sa človek vďaka programu začne viac hýbať, lepšie stravovať alebo dôslednejšie dodržiavať liečbu, môže sa to následne prejaviť aj na jeho kardiovaskulárnom zdraví.
V jednom programe začali chodiť o 1 800 krokov viac
Jeden z analyzovaných programov využíval aj takzvaný motivačný rozhovor. U kardiologických pacientov sa po intervencii zvýšila fyzická aktivita v priemere približne o 1 800 krokov denne a zároveň sa zlepšilo dodržiavanie predpísanej liečby.
Programy mindfulness boli tiež spojené so zlepšením fyzickej aktivity a stravovacích návykov, no rovnaký efekt na pravidelné užívanie liekov sa pri nich nepreukázal.
Vedci preto predpokladajú, že ak majú pozitívne zmeny v správaní pretrvať dlhodobo, môže byť potrebné pokračovať aspoň v menej intenzívnej podpore aj po skončení hlavného programu.
Nie je to náhrada liekov na vysoký tlak
Výsledky sú zaujímavé najmä preto, že naznačujú ďalší spôsob, ako možno psychické a behaviorálne zdravie začleniť do prevencie kardiovaskulárnych ochorení.
Neznamenajú však, že mindfulness môže nahradiť lieky na vysoký krvný tlak, pohyb, zdravú stravu alebo inú liečbu odporúčanú lekárom.
Analyzované štúdie navyše skúmali rozdielne intervencie na relatívne malých skupinách účastníkov a mnohí z nich už mali zvýšené kardiovaskulárne riziko. Výsledky preto nemožno automaticky preniesť na každého človeka.
Autori analýzy skôr poukazujú na to, že starostlivosť o psychické zdravie a každodenné správanie môže byť doplnkovou súčasťou ochrany srdca a ciev.
A spoločným menovateľom úspešnejších programov bola jednoduchá vec: nie jednorazové cvičenie, ale pravidelná každodenná prax podporovaná počas niekoľkých týždňov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
