Pri hľadaní aktivít šetrných k telu, ktoré zároveň podporujú zdravie srdca, sa čoraz viac ľudí obracia k jednoduchým a dostupným riešeniam. Hoci prechádzky či cvičenie na stacionárnom bicykli zostávajú najčastejšie odporúčanými formami pohybu pre starších ľudí, odborníci upozorňujú na ďalšiu často prehliadanú alternatívu – jogu.
Čím je joga taká výnimočná?
Nevyžaduje špeciálne pomôcky ani platené členstvo. Cvičiť ju môžete doma, v skupine alebo na čerstvom vzduchu. Na rozdiel od intenzívnych silových či kardio tréningov však často zostáva v úzadí, hoci výskumy dokazujú, že jej vplyv na kardiovaskulárny systém môže byť rovnako prospešný, ak nie dokonca viac.
Joga pôsobí na organizmus komplexne: zapája telo aj nervový systém. Núti srdce pracovať účinnejšie, čo výrazne zlepšuje výkonnosť dýchacej aj obehovej sústavy. Pravidelný tréning pomáha znižovať krvný tlak, najmä u ľudí s miernou až strednou hypertenziou. Dôvodom sú relaxačné a dychové techniky, ktoré uvoľňujú cievy a znižujú aktivitu nervového systému zodpovedného za trvalé napätie.
Správne dýchanie ako základ zdravých ciev
Dychové cvičenia, ktoré tvoria základ jogy, majú veľký význam. Vedomé dýchanie pomáha znižovať tepovú frekvenciu a zvyšuje kapacitu pľúc. Pravidelné cvičenie zároveň zlepšuje funkciu endotelu, čo podporuje lepšie rozširovanie tepien.
Podľa štúdií zverejnených na portáli PubMed fyzická aktivita (vrátane jogy) nielen zvyšuje celkovú výkonnosť organizmu, ale aj znižuje hladinu srdcových biomarkerov, ktoré signalizujú stres srdca.
Kľúčom k správnemu cvičeniu jogy nie je len flexibilita alebo vykonanie jednotlivých pozícií. Rovnako dôležité sú vedomé dýchanie, správne držanie tela, sústredenie a pocit uvoľnenia. Práve tieto prvky robia z jogy všestranný a bezpečný nástroj na podporu zdravia srdca, ktorý je dostupný pre každého, v každom veku a takmer za akýchkoľvek podmienok.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
