Možno sa ospravedlňujete aj vtedy, keď ste nič zlé neurobili, znižujete každý svoj úspech alebo súhlasíte s niečím, čo vám nevyhovuje, len aby sa na vás niekto nenahneval. Myslíte si, že ste takto láskaví, skromní a ochotní pomôcť, no niektoré z týchto návykov môžu vyvolať úplne iný dojem: že si sami seba dostatočne nevážite a že sa k vám ostatní môžu správať, ako sa im zachce.
Odborníci z oblasti psychológie upozorňujú, že najväčším problémom je, ak sa tieto vzorce opakujú tak dlho, až si ich prestaneme všímať. Dobrou správou je, že nemusíte meniť svoju osobnosť na to, aby ste pôsobili istejším dojmom. Stačí rozpoznať osem zlozvykov, ktoré podkopávajú vaše sebavedomie, a naučiť sa ich postupne zmeniť.
1. Prehnané ospravedlňovanie
Ak sa ospravedlňujete za každú otázku, pár minútové meškanie alebo za to, že potrebujete niečo vysvetliť, môžete pôsobiť tak, že sa neustále vyhovárate za svoju prítomnosť. Ospravedlnenie má zmysel vtedy, keď skutočne urobíme chybu, no nie je potrebné ho používať v každej situácii. Skúste ho nahradiť vďačnosťou. Namiesto „Prepáčte, že meškám“ povedzte „Ďakujem, že ste na mňa počkali“. Namiesto „Prepáčte, že sa pýtam“ môžete povedať „Ďakujem za trpezlivosť a vysvetlenie“. Táto malá zmena vo vyjadrovaní vám pomôže znieť sebavedomejšie a rozhodnejšie. Psychológovia potvrdzujú, že práve prehnané ospravedlňovanie je u mnohých ľudí veľmi bežné.
2. Neustále porovnávanie sa s ostatnými
Sociálne siete často ukazujú len tie najkrajšie momenty zo životov iných, a preto ľahko nadobudneme dojem, že všetci naokolo napredujú rýchlejšie, vyzerajú šťastnejšie a dosahujú viac. Problém nastáva, keď tieto starostlivo vybrané okamihy porovnávame s našou bežnou každodennosťou. Namiesto porovnávania sa s okolím zamerajte pozornosť na svoj vlastný pokrok. Spomeňte si, čo vám v minulosti robilo problém, a dnes to zvládate oveľa ľahšie. Zaznamenávajte si aj malé víťazstvá: možno ste sa predtým báli prehovoriť pred kolegami a teraz bez váhania vyjadrujete svoj názor. Takéto posuny si zaslúžia vašu pozornosť.
3. Sebairónia, ktorá hraničí so sebaponížením
Humor na vlastný účet môže byť sympatický a dokáže uvoľniť atmosféru. Ak však často hovoríte frázy typu „Ja som tu len na ozdobu“ alebo „Odo mňa sa nič rozumné nedá čakať“, hrozí, že okolie tieto slová časom prijme ako váš skutočný postoj k sebe samému. Nemusíte sa vzdať zmyslu pre humor, stačí prestať prezentovať svoje nedostatky ako to jediné, čo dokážete ponúknuť. Môžete si urobiť žart zo svojej zábudlivosti, no zároveň si priznajte, že ste zodpovední, usilovní a dobrí v tom, čo robíte. Sebairónia je zdravá len vtedy, ak sa nestane výhovorkou na znižovanie vlastnej hodnoty.
4. Neschopnosť povedať „nie“
Ak neustále prijímate požiadavky iných aj vtedy, keď nemáte čas alebo vám to nevyhovuje, môžete sa ocitnúť v situácii, že svoje vlastné povinnosti a potreby odsúvate na vedľajšiu koľaj. Ostatní si môžu zvyknúť na vašu dostupnosť a začať ju brať ako samozrejmosť. Nastavenie hraníc neznamená, že ste sebeckí alebo nepríjemní. Znamená to, že chápete, že aj váš čas má svoju hodnotu. Začnite jednoduchými situáciami a odmietnite úlohu, ktorú naozaj nemôžete alebo nechcete prevziať. Nemusíte sa zložito vyhovárať: úplne stačí pokojne povedať, že tentoraz nemôžete pomôcť.
5. Odmietanie komplimentov
Keď vám niekto povie, že ste odviedli dobrú prácu, že vám to pristane, alebo pochváli váš nápad, a vy okamžite odpoviete, že to nič nebolo, podvedome tým znižujete vlastné úsilie. Prijatie komplimentu neznamená, že ste namyslení. Je to jednoduchý spôsob, ako ukázať, že dokážete rozpoznať a oceniť vlastnú prácu. Namiesto hľadania dôvodov, prečo pochvala nie je opodstatnená, stačí povedať: „Ďakujem, rád/rada to počujem.“ Nemusíte okoliu dokazovať, že si kompliment nezaslúžite.
6. Prílišná závislosť od názoru iných
Ak vaša nálada závisí od toho, koľko pochvál či lajkov na sociálnych sieťach dostanete, prípadne od súhlasu vášho okolia, ľahko stratíte kontakt s tým, čo skutočne chcete vy. Začnete prijímať rozhodnutia na základe očakávaní iných, a to aj vtedy, keď sú v rozpore s vašimi presvedčeniami. Skôr než si vypýtate názor druhých, zastavte sa a položte si otázku, čo si o danej situácii myslíte vy. Rady od iných môžu byť cenné, no nemusia byť pre vás vždy tie správne. Názor niekoho iného je len uhol pohľadu, nie konečná pravda o vašej hodnote.
7. Zanedbávanie vlastných potrieb
V snahe vyhovieť všetkým sa môže stať, že zabudnete na svoj vlastný odpočinok, čas pre seba a aktivity, ktoré vám robia radosť. Ak sa neustále staráte o iných a vlastné potreby odkladáte na neskôr, časom sa u vás prejaví vyčerpanie a nespokojnosť. Pokúste sa preto každý deň vyhradiť si aspoň trochu času pre seba. Môže to byť prechádzka, čítanie knihy, rozhovor s blízkym človekom alebo len pár tichých minút pri obľúbenom nápoji. Starostlivosť o seba nie je luxus ani sebectvo. Umožňuje vám byť tu plnohodnotnejšie pre ľudí, na ktorých vám záleží.
8. Neustála sebakritika
Chyby sú prirodzenou súčasťou života, no spôsob, akým k sebe prehovárame, zásadne ovplyvňuje naše sebavedomie. Ak si neustále opakujete, že ste neschopní, že nič nedokážete urobiť poriadne, alebo že nikdy neuspejete, časom tieto slová prijmete ako fakty. Skúste k sebe pristupovať férovo – presne tak, ako by ste pristupovali k priateľovi, ktorý prechádza ťažkým obdobím. Namiesto vety „Všetko som pokazil/a“ si povedzte: „Nedopadlo to podľa mojich predstáv, ale môžem sa z toho niečo naučiť.“ Neznamená to, že by ste mali ignorovať chyby; vnímajte ich však ako príležitosť na rast, nie ako dôkaz svojej nedostatočnosti.
Ako začať s menením týchto návykov ešte dnes?
Nemusíte zmeniť všetko naraz. Oveľa dôležitejšie je urobiť niekoľko malých, no konzistentných krokov:
- V jednom rozhovore nahraďte zbytočné „prepáč“ slovom „ďakujem“.
- Odmietnite jednu požiadavku, ktorá vám nevyhovuje alebo ju kapacitne nezvládate.
- Na konci dňa si zapíšte tri veci, ktoré ste urobili dobre, aj keby sa vám zdali úplne bežné.
- Keď dostanete kompliment, poďakujte sa bez znižovania svojich zásluh.
- Všímajte si, ako k sebe prehovárate, a pokúste sa byť na seba menej prísni.
Sebavedomie sa nebuduje zo dňa na deň a nezávisí len od toho, ako nás vidia ostatní. Rastie vtedy, keď sa naučíme rešpektovať svoj čas, prijímať vlastné úspechy, nastavovať hranice a nehodnotiť sa len cez optiku druhých. Malé zmeny v každodennom správaní sú výborným štartom tohto procesu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
