Dotyk je pre psa jazykom lásky, no len vtedy, ak mu rozumieme. Keď svojho štvornohého priateľa hladkáte, nejde len o mechanický pohyb – dochádza k uvoľňovaniu oxytocínu, ktorý psovi signalizuje bezpečie a pohodu.
Ak však pes nie je správne socializovaný alebo si nesie traumatické spomienky, môže byť preňho určitá forma blízkosti stresujúca. Kľúčom k spokojnému psovi je pochopiť, kedy si blízkosť pýta a kedy naopak potrebuje svoj pokoj.
Obľúbené miesta na hladkanie
Psy zvyčajne reagujú veľmi pozitívne na jemné dotyky na týchto miestach:
- Spodná časť chrbta v blízkosti koreňa chvosta.
- Brucho a spodná časť hrudníka.
- Hlava, krk a oblasť pod bradou.
- Vonkajšia strana stehien (oblasť stehennej kosti).
Každý pes je individualita. Pozorne sledujte reč jeho tela, aby ste zistili, či si hladkanie skutočne užíva.
Pozor pri cudzích psoch
Pri zoznamovaní sa s neznámym psom dodržiavajte tieto pravidlá:
- Vždy sa najprv opýtajte majiteľa na povolenie.
- Vyhnite sa priamemu očnému kontaktu, ktorý môžu psy vnímať ako hrozbu.
- Približujte sa pomaly zboku. Nedávajte ruky priamo pred tvár psa ani nad jeho hlavu.
- Začnite jemným hladkaním na hrudi, chrbte alebo za ušami.
Ak spozorujete známky nepohodlia, strachu alebo obrany, okamžite prestaňte a ustúpte do bezpečnej vzdialenosti.
Ktorým miestam sa vyhnúť?
Pokiaľ psa dobre nepoznáte, vyhýbajte sa priamemu kontaktu s jeho tvárou, chvostom, labkami a nohami. Pevné objímanie alebo držanie by ste mali praktizovať len vtedy, ak pes jasne signalizuje, že mu je to príjemné.
Väčšina psov objatia v skutočnosti nemiluje – mnohé ich len tolerujú, pričom sa cítia obmedzovaní alebo v strese. Vždy rešpektujte signály svojho psa, aby ste upevnili jeho pocit bezpečia a dôvery.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
