Tieto zistenia prináša správa poľského Hlavného štatistického úradu (GUS) o diferenciácii povolaní na trhu práce, na ktorú upozornil denník Fakt. Pokročilé jazykové modely a algoritmy dnes zvládajú kancelárske úlohy rýchlo a čoraz spoľahlivejšie, preto sa práve administratívni zamestnanci ocitli v prvej línii ohrozenia. Analytici z inštitúcií GUS a NASK jasne definovali profesie, ktoré patria do takzvanej rizikovej skupiny. Dôvodom je predovšetkým rutinný charakter ich každodennej práce – či už ide o mechanické spracovanie dát, alebo o opakujúcu sa úpravu dokumentov.
Zoznam povolaní ohrozených umelou inteligenciou
Odhaduje sa, že na Slovensku pracujú v profesiách najviac ohrozených vplyvom umelej inteligencie stovky tisíc ľudí. Patria sem okrem iných:
- finanční a štatistickí pracovníci (napr. účtovníci, fakturanti, pracovníci v poisťovníctve),
- stredný finančný personál (napr. pracovníci účtovných firiem),
- administratívni pracovníci,
- sekretárky a asistenti,
- manažéri informačných a telekomunikačných technológií,
- analytici počítačových systémov a programátori.
V ohrozených profesiách výrazne dominujú ženy (tvoria viac ako 62 %). V povolaniach s absolútne najvyšším rizikom automatizácie tento podiel stúpa až nad 77 % a priemerný vek zamestnancov sa pohybuje okolo hranice 40 rokov. Najväčšia koncentrácia pracovných pozícií náchylných na automatizáciu sa nachádza v najväčších mestských centrách (ako je Bratislava a krajské mestá) a v ich prímestských oblastiach. Naopak, najbezpečnejšie sú na tom profesie vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, sociálne kompetencie alebo manuálne zručnosti. Ide najmä o prácu v zdravotníctve, školstve, inžinierstve, manažmente, ako aj o remeselníkov a fyzicky pracujúcich ľudí (kuchári, kaderníci, inštalatéri či elektrikári).
Budú sa musieť 40-tnici preškoliť?
Odborníci upozorňujú na vek ohrozených zamestnancov. Ide o ľudí v strednom veku, ktorí sú ekonomicky aktívni a často zaťažení finančnými záväzkami, ako sú hypotéky. Do dosiahnutia dôchodkového veku im zostávajú ešte viac ako dve desaťročia práce. Na rozdiel od mladej generácie Z bude pre túto skupinu zmena povolania a začiatok od nuly na novom trhu obrovskou výzvou.
Z výskumov vyplýva, že vo vekovej skupine 55 – 64 rokov drvivá väčšina zamestnancov (až 85 %) umelú inteligenciu v práci nevyužíva a obáva sa jej vplyvu. Naopak, najmladší pracujúci (15 – 24 rokov) ju využívajú radi, no paradoxne pociťujú najväčší stres – až takmer 40 % mladých ľudí predpokladá, že sa pre AI budú musieť v budúcnosti rýchlo preškoliť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
