Nový šéf Fedu Kevin Warsh absolvoval na čele najvplyvnejšej centrálnej banky sveta svoje len druhé zasadnutie. Výsledný verdikt ponechať základnú úrokovú sadzbu Federal Funds Rate v pásme 3,50 % až 3,75 % síce zodpovedal očakávaniam analytikov, no sprievodný dej vyvolal na trhoch masívne zemetrasenie.
Až dosiaľ totiž výbor vystupoval jednotne. Včera sa však hlasovanie skončilo nečakaným pomerom 9 ku 3. Proti oficiálnej línii sa postavili tri významné osobnosti regionálnych bánk Fedu, Beth M. Hammacková (Cleveland), Neel Kashkari (Minneapolis) a Lorie K. Loganová (Dallas). Všetci traja hlasovali za okamžité zvýšenie sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu z obáv, že infláciu sa nedarí definitívne zatlačiť k 2-percentnému cieľu.
Čo znamenajú tri nesúhlasné hlasy?Prítomnosť troch jastrabích odporcov (teda zástancovia prísnejšej menovej politiky) znamená, že vnútri Fedu výrazne silnie tlak na obnovenie cyklu zdražovania peňazí. Pre trhy ide o jasný signál: éra uvoľňovania sa skončila a na septembrovom zasadnutí je zvýšenie sadzieb reálne na stole.
Ropa skočila o 6,5 %, akcie zažili červenú stredu
Rozštiepenie Fedu v kombinácii so správami o vojenských úderoch medzi USA a Iránom v Blízkovýchodnom regióne okamžite odštartovalo plošný výpredaj. Najtvrdší zásah dostali americké akcie a komodity:
Dow Jones Industrial Average odpísal 1 153,18 bodu (-2,19 %) a zažil svoj najhorší jednodňový prepad od apríla 2025.
S&P 500 klesol o 1,52 % na 7 316,15 bodu, čo je najnižšia hodnota za posledný mesiac.
Nasdaq Composite stratil 1,74 %, pričom výpredaj zasiahol najmä polovodičové a čipové tituly (Micron, SanDisk) pred zverejnením výsledkov gigantov ako Microsoft či Meta.
Ceny ropy vyskočili: Americká ropa WTI vyletela o 6,5 % na 84,42 USD za barel a severomorský Brent prekročil hranicu 87 USD.
Zlato v úlohe bezpečného prístavu posilnilo o 1,7 % na úroveň 4 097,56 USD za trojskú uncju.
Šéf Fedu Kevin Warsh na tlačovej konferencii zdôraznil, že centrálna banka nerezignuje zo svojho 2-percentného cieľa a nebude tolerovať sekundárne dopady drahšej ropy ani novozavedených dovozných ciel.
Čo to znamená pre Európu a Európsku centrálnu banku?
Postoj Fedu stavia do patovej situácie aj Európsku centrálnu banku (ECB). Európa ako čistý dovozca energií čelí priamemu riziku, že drahšia ropa opäť rozpáli infláciu v eurozóne.
ECB už v júni zvýšila svoju kľúčovú depozitnú sadzbu na 2,25 %. Vzhľadom na vývoj vo Washingtone a rastúce ceny ropy finančné trhy okamžite zareagovali: pravdepodobnosť, že ECB na svojom zasadnutí 9. septembra opäť zdvihne úroky o 0,25 percentuálneho bodu (na 2,50 %), vzrástla až na 87 %.
Ak by ECB sadzby nezvýšila, hrozilo by oslabenie eura voči doláru, čo by dovoz ropy a plynu (účtovaných v USD) ešte viac predražilo.
Dopad na slovenské peňaženky: Investície, hypotéky a vklady
Pre slovenských investorov a domácnosti prináša včerajšie rozhodnutie Fedu tri kľúčové posolstvá:
- Pre pravidelných investorov (S&P 500 / ETF): Prepad na Wall Street vytvára pre ľudí, ktorí investujú pravidelne mesačne (stratégia DCA), výhodnú príležitosť na nákup akciových podielov pri nižších cenách. Posilnenie eura na 1,1444 EUR/USD zároveň znamená, že americké aktíva nakupujeme pri výhodnejšom kurzovom prepočte.
- Pre slovenské hypotéky: Nádeje na rýchly pokles úrokových sadzieb pri hypotékach sa nateraz definitívne rozplývajú. Medzibankové sadzby Euribor (12-mesačný Euribor už atakuje 2,94 %) sa držia vysoko. Pre slovenské banky to znamená, že nemajú priestor na zlacňovanie úverov na bývanie. Sadzby nových hypoték zostanú ukotvené v pásme 4,0 % až 4,8 % p.a.
- Pre sporiteľov: Ponechanie úrokového prostredia na vyšších úrovniach je dobrou správou pre ľudí s úsporami v bankách. Úroky na termínovaných vkladoch v slovenských bankách neklesnú a udržia sa v rozmedzí 2,0 % až 3,0 % p.a.
Rozhodnutie Fedu poslalo globálnym trhom jasný signál: boj s infláciou sa ani zďaleka neskončil. Pre Európu a slovenské domácnosti bude teraz kľúčový 9. september 2026, kedy zasadá Európska centrálna banka. ECB sa pod tlakom drahšej ropy a jastrabieho Fedu pravdepodobne nevyhne ďalšiemu zvýšeniu sadzieb na 2,50 %. Čakanie na lacnejšie hypotéky sa tak opäť odkladá, no pre dlhodobých investorov a sporiteľov zostáva prostredie vyšších úrokov naďalej zaujímavou príležitosťou.
