Skorocel kopijovitý poznáme najmä z prímestských trávnikov a okrajov poľných ciest. Roky bol vnímaný ako symbol nechcenej rastliny, ktorú záhradkári pravidelne vytrhávali. Napriek tomu už stáročia zohráva kľúčovú úlohu v ľudovom liečiteľstve dnes si opäť získava priazeň milovníkov prírodných záhrad.
V tradičnej fytoterapii sa využíva predovšetkým pri ťažkostiach dýchacích ciest a na zmiernenie podráždenia pokožky. Jeho listy, ľahko rozpoznateľné podľa charakteristickej ružice a dlhých kvetných stvolov, slúžia ako prírodný prostriedok na kašeľ, bolesť hrdla či drobné ranky. Práve tieto vlastnosti spôsobujú, že skorocel prestáva byť vnímaný výlučne ako burina.
Nároky na pestovanie
Skorocel na záhradkárov nekladie prehnané nároky. Najlepšie sa mu darí na slnečných stanovištiach a v priepustných pôdach, avšak dokáže prežiť aj v menej priaznivých podmienkach.
Na jar alebo na jeseň stačí vysiať semená priamo do pôdy a už po krátkom čase sa budete tešiť z jeho prítomnosti. Nevyžaduje intenzívnu starostlivosť, časté zalievanie ani hnojenie. Predstavuje preto vynikajúcu voľbu pre ľudí, ktorí si cenia prirodzenosť a biodiverzitu.
Mnohé benefity
V tradične upravených záhradách považujú ľudia skorocel stále za votrelca. Avšak v prírodných záhradách je jeho prítomnosť vnímaná ako pridaná hodnota.
Zvyšuje totiž biodiverzitu, poskytuje úkryt a potravu pre mnohé druhy hmyzu a zároveň dokáže rásť tam, kde iné rastliny neprosperujú. Čoraz viac ľudí ho preto vedome ponecháva rásť medzi záhonmi alebo ho cielene vysieva do bylinkových kútikov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
