<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->
1. 11. 2026 o 06:00

Cítite sa ako po večnom „jet lagu“? Nová štúdia odhalila skrytý typ depresie, ktorým trpí štvrtina pacientov

Neustála ranná únava, priberanie a pocit, akoby ste práve preleteli niekoľko časových pásiem.
Neustála ranná únava, priberanie a pocit, akoby ste práve preleteli niekoľko časových pásiem.iStock
Neustála ranná únava, priberanie a pocit, akoby ste práve preleteli niekoľko časových pásiem. Ak vám tieto príznaky znejú povedome a bežná liečba nezaberá, možno patríte k 25 % ľudí s novoobjaveným typom depresie. Lekári odhalili, prečo tajomstvo úspešnej liečby často nespočíva v klasických liekoch, ale v oprave vášho biorytmu.

Nová štúdia odhalila, že až štvrtina pacientov spadá do takzvaného cirkadiánneho subtypu depresie. Tento stav vzniká v dôsledku neustáleho narušenia biorytmu, ktoré sa podobá na chronický „jet lag“ (pásmovú chorobu). Tím zo Sydneyskej univerzity v Austrálii pod vedením psychiatrických výskumníkov Jacoba Crousea a Iana Hickieho zverejnil svoje zistenia 20. októbra 2026 v prestížnom časopise British Journal of Psychiatry.

Súčasné klinické usmernenia pristupujú k depresii ako k jednému ochoreniu. Hickie a jeho tím sú však presvedčení, že hoci depresia môže u každého pacienta vyzerať navonok rovnako, príčinou symptómov môže byť množstvo úplne odlišných biologických problémov. Väčšina dostupných liečebných postupov predpokladá, že porucha je spôsobená úzkosťou. U 30 percent mladých ľudí s atypickou depresiou to tak však nie je.

Čo teda depresiu spúšťa, ak nie úzkosť?

„To, čo už dlhší čas skúmame, je neurobiológia mozgových regulátorov cirkadiánneho systému,“ hovorí Hickie. Cirkadiánne systémy v našom tele sú fyziologické procesy zosúladené s 24-hodinovým cyklom dňa a noci. Hlavným signálom, ktorý tieto systémy moduluje, je svetlo, pričom každé telo reaguje mierne odlišne.

„Koordinácia týchto vnútorných hodín je absolútnym základom vašej nálady, metabolizmu, koncentrácie, cyklu spánku a bdenia a mnohých ďalších kľúčových faktorov,“ vysvetľuje odborník. „Keď nefungujú správne, neustále sa cítite vyčerpaní ako z časového posunu. Cítite sa unavení, bez energie, priberáte, nedokážete sa sústrediť, zle spíte a mení sa aj vaše správanie.“ Hickie a jeho kolegovia aktuálne našli dôkazy, že tento základný mechanizmus skutočne stojí za veľkou časťou porúch nálady. Vychádzali z analýzy dát od 11 380 účastníkov v rozsiahlej prebiehajúcej štúdii austrálskej genetiky depresie.

Nová štúdia mení pohľad na duševné zdravie.
Nová štúdia mení pohľad na duševné zdravie.Unsplash

6 kritérií cirkadiánneho subtypu depresie

Výskumníci definujú cirkadiánny subtyp depresie pomocou šiestich základných kritérií:

  1. Symptómy pacienta sa menia podľa ročného obdobia v dôsledku zmien dĺžky denného svetla.
  2. Stred spánku je výrazne posunutý (oneskorený) v porovnaní s bežnou populáciou.
  3. Pacient zažíva takzvaný „sociálny jet lag“ – stred spánku počas pracovných dní sa o niekoľko hodín líši od dní voľna.
  4. Spánkové návyky nezodpovedajú tradičnému časovému harmonogramu spoločnosti.
  5. Pacient má výrazný večerný chronotyp (je „sova“) a spí dlhšie, ak mu to okolnosti dovolia.
  6. Dominuje výrazná ranná únava a vyčerpanie.

Z 11 380 ľudí zahrnutých do štúdie patril približne 1 zo 4 pacientov priamo do tohto cirkadiánneho subtypu. Zistil sa aj určitý prienik s inými formami, najmä s atypickou depresiou. Až 1 400 prípadov však spĺňalo kritériá pre atypickú depresiu, ale nie pre cirkadiánny subtyp, čo potvrdzuje, že ide o samostatnú a odlišnú formu poruchy.

„Depresia nie je jednotné ochorenie. Pochopenie charakteristík rôznych subtypov znamená, že môžeme ľuďom oveľa skôr poskytnúť prístup k liečbe, ktorá pre nich bude skutočne účinná,“ vysvetľuje Emiliana Tonini, prvá autorka novej štúdie.

Vedci objavili nový, cirkadiánny subtyp depresie.
Vedci objavili nový, cirkadiánny subtyp depresie.Unsplash

Ťažší priebeh a neúčinnosť štandardných liekov

U účastníkov s cirkadiánnym subtypom sa depresia začala prejavovať v skoršom veku a sprevádzali ju závažnejšie klinické prejavy, ako napríklad mánia, psychóza či samovražedné sklony. Mali tiež vyššiu pravdepodobnosť nárastu telesnej hmotnosti počas depresívnych epizód a vyššie genetické riziko vzniku neurovývojových porúch (vrátane ADHD), ale aj zápalových a kardiovaskulárnych problémov. Títo pacienti nepovažovali štandardné antidepresíva za účinné a zároveň mali tendenciu pociťovať pri nich viac nežiaducich vedľajších účinkov.

„Keďže cirkadiánna depresia priamo súvisí s vnútornými biologickými hodinami, liečba zameraná na cirkadiánny rytmus – napríklad terapia svetlom či užívanie melatonínu – môže byť podstatne relevantnejšia. Lekári by po týchto alternatívach mali u pacientov s takýmto klinickým obrazom siahnuť oveľa rýchlejšie,“ upozorňuje Crouse. „Pre tých, ktorí majú pocit, že im bežné antidepresíva nefungujú, je dôležité, aby sa čo najskôr poradili so svojím lekárom o ich konkrétnom zdravotnom profile.“

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Začnite diskusiu
;