Rozsiahla štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature Medicine priniesla nové poznatky o tom, ako sa bolesť mení v závislosti od veku, pohlavia a životných podmienok. Vedci analyzovali údaje od 6 125 459 ľudí a zamerali sa na bolesť, ktorú účastníci sami uvádzali. Výsledky ukázali, že ženy hlásia bolesť častejšie než muži, pričom rozdiely sa objavujú naprieč celým telom.
Vedci analyzovali údaje od viac než šiestich miliónov ľudí
Výskumníci spracovali individuálne údaje z 902 populačných zdrojov, ktoré pochádzali zo 138 výskumných programov uskutočnených v rokoch 1990 až 2025.
Do analýzy boli zahrnutí ľudia vo veku od piatich rokov až po osoby staršie než sto rokov.
Takýto rozsah umožnil vedcom sledovať, ako sa výskyt bolesti mení počas prakticky celého ľudského života.
Na rozdiel od štúdií, ktoré sa sústreďujú na konkrétne diagnózy, sa tento výskum zameral priamo na skúsenosti ľudí s bolesťou.
Odborníci zjednotili údaje o jedenástich oblastiach tela. Patrili medzi ne hlava, tvár, krk a ramená, chodidlá a členky, ruky a zápästia, lakte, hrudník, chrbát, brucho, bedrá a kolená.
Takto mohli porovnať výskyt jednotlivých typov bolesti medzi ženami a mužmi aj medzi rôznymi vekovými skupinami.
Výsledok bol výrazný: ženy uvádzali bolesť častejšie vo všetkých sledovaných oblastiach tela.
Ženy hlásili bolesť o 16 percent častejšie než muži
Jedným z najvýznamnejších zistení bola celková rozdielna frekvencia bolesti medzi pohlaviami.
Podľa analýzy mali ženy približne o 16 percent vyššiu relatívnu pravdepodobnosť výskytu bolesti než muži.
To však neznamená, že každá žena pociťuje bolesť intenzívnejšie než každý muž alebo že ženy majú univerzálne nižší prah bolesti.
Výskum sa zameriaval predovšetkým na to, ako často ľudia bolesť sami uvádzali.
Najväčší rozdiel medzi ženami a mužmi sa objavil pri bolesti tváre.
Rozdiely sa však prejavili aj pri bolestiach hlavy, chrbta, kĺbov a ďalších častí tela.
Prečo je to tak?
Vedci upozorňujú, že príčiny môžu byť komplexné. Úlohu môžu zohrávať biologické faktory vrátane hormonálnych vplyvov, ale aj psychosociálne podmienky, pracovné zaťaženie či rozdiely v tom, ako ľudia bolesť vnímajú a opisujú.
Samotná analýza však nedokazuje, ktorý z týchto mechanizmov je rozhodujúci.
Dôležitým záverom je, že rozdiel medzi ženami a mužmi nemožno vysvetliť jedinou jednoduchou príčinou.
Bolesť sa nezvyšuje rovnomerne. Výrazné zmeny nastávajú pred 55. rokom
Mnohí ľudia predpokladajú, že čím sme starší, tým viac nás všetko bolí.
Nová štúdia však ukázala, že skutočnosť je zložitejšia.
Výskyt bolesti sa počas života nevyvíja rovnomerne a jednotlivé typy ťažkostí majú odlišné vekové priebehy.
Pri väčšine sledovaných oblastí tela vedci zaznamenali najrýchlejší nárast výskytu bolesti ešte pred 55. rokom života.
To znamená, že značná časť problémov s bolesťou sa objavuje už v období, keď sú ľudia pracovne aktívni.
Niektoré druhy bolesti navyše dosahujú vrchol pomerne skoro.
Bolesti hlavy, tváre a brucha sa vyskytovali najčastejšie v skorších obdobiach života a vo vyššom veku ich výskyt postupne klesal.
Úplne iný priebeh mali bolesti pohybového aparátu.
Bolesti chrbta, bedier a kolien sa s pribúdajúcim vekom stávali častejšími, pričom najvyššie hodnoty sa objavovali približne vo veku 75 rokov alebo ešte neskôr.
Práve tieto rozdiely ukazujú, že bolesť nemožno považovať za jeden jednotný zdravotný problém.
Bolesť chrbta patrí medzi najrozšírenejšie ťažkosti
Zo všetkých sledovaných oblastí tela sa ako mimoriadne rozšírený problém ukázala bolesť chrbta.
V analyzovanej populácii jej výskyt dosahoval približne 40 percent.
To znamená, že s bolesťou chrbta sa stretáva veľmi veľká časť populácie, hoci konkrétna frekvencia závisí od veku a ďalších okolností.
Na opačnom konci sa nachádzala bolesť tváre.
Tá patrila medzi najmenej často uvádzané ťažkosti a týkala sa približne dvoch percent skúmaných ľudí.
Rozdiely medzi jednotlivými časťami tela sú preto veľmi výrazné.
Bolesť chrbta a kĺbov pritom môže mať množstvo príčin. Môže súvisieť s degeneratívnymi zmenami, preťažením, úrazmi, zápalovými ochoreniami alebo ďalšími zdravotnými problémami.
Výskum však nesledoval iba jednotlivé diagnózy, ale celkovú záťaž bolesťou v populácii.
Práve vďaka tomu dokázal zachytiť aj ťažkosti ľudí, ktorí nemusia mať stanovenú konkrétnu diagnózu.
Najsilnejšia bolesť vrcholila približne okolo päťdesiatky
Jedným z najprekvapivejších zistení bol rozdiel medzi tým, ako často ľudia bolesť zažívajú, a tým, aká intenzívna je.
Pravdepodobnosť výskytu akejkoľvek bolesti sa vo všeobecnosti s vekom zvyšovala.
Pri veľmi intenzívnej bolesti však vedci zaznamenali odlišný priebeh.
Výskyt bolesti s vysokou intenzitou dosahoval vrchol približne okolo 50. roku života.
Neskôr sa jej výskyt podľa analyzovaných údajov postupne menil.
Zaujímavé výsledky prinieslo aj hodnotenie priemernej intenzity bolesti u ľudí, ktorí ju uvádzali.
Najvyššie priemerné hodnoty sa objavili približne vo veku 48 rokov.
U žien dosahovala priemerná intenzita bolesti v tomto veku približne 5,0 bodu, zatiaľ čo u mužov približne 4,6 bodu na použitej hodnotiacej škále.
Po tomto veku priemerné hodnoty postupne klesali.
Vedci zároveň zistili, že rozšírená bolesť postihujúca viacero častí tela dosahovala najvyšší výskyt neskôr, približne okolo sedemdesiatky.
Tieto výsledky ukazujú, že rôzne ukazovatele bolesti sa počas života vyvíjajú odlišne.
Človek teda môže mať vo vyššom veku väčšiu pravdepodobnosť výskytu určitých bolestí, no nemusí to automaticky znamenať, že ich bude vnímať ako intenzívnejšie.
Významnú úlohu zohráva aj krajina, v ktorej človek žije
Vedci skúmali aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sveta.
Ukázalo sa, že výskyt bolesti môže výrazne súvisieť so sociálnymi a ekonomickými podmienkami.
Po štyridsiatke sa výskyt bolesti celého tela, kĺbov a chrbta zvyšoval rýchlejšie v krajinách s nižšou úrovňou sociálneho rozvoja.
Mimoriadne vysoké hodnoty zaznamenali výskumníci vo východnej Európe.
V skupine ľudí vo veku 80 rokov a viac bol výskyt bolesti celého tela v tomto regióne približne o 21 percentuálnych bodov vyšší než globálna referenčná hodnota.
Takýto rozdiel môže súvisieť s viacerými faktormi.
Patria medzi ne životné a pracovné podmienky, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, výskyt chronických ochorení aj sociálne nerovnosti.
Samotná štúdia však nedokazuje, že niektorý konkrétny faktor priamo spôsobuje pozorované regionálne rozdiely.
Výsledky predovšetkým ukazujú, že bolesť nie je iba individuálnym zdravotným problémom, ale aj významnou otázkou verejného zdravia.
Fajčenie, obezita a nízky príjem. Tri faktory, ktoré môžu súvisieť s bolesťou
Výskumníci sa zamerali aj na tri faktory, ktoré možno aspoň čiastočne ovplyvniť.
Išlo o fajčenie tabaku, obezitu a nízky príjem domácnosti.
Podľa ich modelových odhadov sa tieto tri faktory spoločne podieľali na približne 18,3 percenta celosvetovej záťaže bolesťou.
Rozdiely medzi regiónmi však boli značné.
V subsaharskej Afrike predstavoval odhadovaný podiel približne 12,6 percenta, zatiaľ čo vo východnej Európe dosahoval až 27,1 percenta.
Tieto čísla neznamenajú, že odstránenie uvedených faktorov by automaticky znížilo všetku bolesť presne o rovnaké percento.
Ide o populačné odhady založené na štatistických modeloch a dostupných údajoch.
Výsledky však naznačujú, že prevencia chronických ochorení, obmedzovanie fajčenia a zlepšovanie životných podmienok môžu mať význam aj pri znižovaní celkovej záťaže bolesťou.
Prečo je bolesť taká náročná na vedecké skúmanie?
Bolesť patrí medzi najzložitejšie ľudské skúsenosti.
Na rozdiel od krvného tlaku alebo telesnej teploty neexistuje jediný univerzálny objektívny ukazovateľ, ktorý by dokázal presne zmerať, akú bolesť človek prežíva.
Lekári sa preto pri jej hodnotení vo veľkej miere spoliehajú na informácie od samotných pacientov.
Takýto prístup má svoje obmedzenia.
Ľudia môžu bolesť opisovať rôznymi spôsobmi a ich odpovede môžu ovplyvňovať kultúrne normy, osobné skúsenosti či spôsob kladenia otázok.
Napriek tomu sú údaje o subjektívne prežívanej bolesti mimoriadne dôležité.
Umožňujú totiž zachytiť zdravotnú záťaž aj u ľudí, ktorí nemajú stanovenú konkrétnu diagnózu alebo majú obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti.
Práve preto autori štúdie považujú hodnotenie bolesti uvádzanej samotnými ľuďmi za dôležitý nástroj pri skúmaní zdravia populácie.
Nový výskum ukázal, že bolesť má mnoho podôb
Analýza viac než šiestich miliónov ľudí priniesla niekoľko zásadných poznatkov.
Ženy uvádzajú bolesť častejšie než muži vo všetkých jedenástich sledovaných oblastiach tela.
Výskyt rôznych typov bolesti sa mení s vekom, pričom niektoré ťažkosti vrcholia už v strednom veku a iné až v starobe.
Významné rozdiely existujú aj medzi jednotlivými regiónmi sveta a sociálno-ekonomickými skupinami.
Výsledky tak upozorňujú na potrebu lepšie pochopiť, prečo niektoré skupiny obyvateľstva nesú výrazne väčšiu záťaž bolesťou než iné.
Bolesť nie je iba nevyhnutným dôsledkom starnutia. Jej výskyt a intenzitu ovplyvňuje celý rad biologických, zdravotných a spoločenských faktorov.
A práve ich lepšie poznanie môže v budúcnosti pomôcť pri prevencii, diagnostike aj účinnejšej liečbe chronických bolestivých stavov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
