Medzinárodný tím vedcov skúmal 322 osôb z rôznych kútov sveta. Cieľom bolo zistiť, do akej miery prostredie ovplyvňuje aktivitu génov a tempo biologického starnutia.
Do výskumu sa zapojili jedinci európskeho, východoázijského a juhoázijského pôvodu, pričom mnohí z nich dnes žijú mimo svojho pôvodného regiónu. To expertom umožnilo porovnať vplyv genetiky a prostredia na procesy starnutia.
Michael Snyder, genetik zo Stanfordovej univerzity, zdôraznil, že ide o prvú takto detailnú analýzu ľudí z celého sveta. Vďaka nej bolo možné jasne rozlíšiť etnické znaky od geografických vplyvov.
Unikátny pohľad do vnútra buniek
V štúdii sa neskúmala len DNA účastníkov, ale aj široké spektrum biomarkerov, vrátane črevného mikrobiómu, metabolizmu, bielkovín a imunitných reakcií.
Výsledky potvrdili, že genetický pôvod zostáva dôležitým faktorom bez ohľadu na miesto bydliska. Napríklad osoby juhoázijského pôvodu vykazovali aktívnejšiu imunitnú odpoveď, zatiaľ čo u východoázijských jedincov sa objavili odlišné vzorce metabolizmu tukov.
Sťahovanie môže ovplyvniť biologické hodiny
Kľúčovým zistením však bolo, že prostredie ovplyvňuje tzv. biologický vek, teda skutočný stav buniek a tkanív, ktorý je nezávislý od chronologického veku.
Vedci si všimli, že východoázijskí jedinci žijúci mimo Ázie vykazujú rýchlejšie známky biologického starnutia. Naopak, Európania žijúci v Európe starnú iným tempom ako tí, ktorí sa presťahovali do Severnej Ameriky. Tieto rozdiely vedci pripisujú kombinácii faktorov, ako sú strava, úroveň znečistenia, stres, životný štýl a zmeny v črevnom mikrobióme.
Mikrobióm zohráva v týchto procesoch významnú úlohu, pretože ovplyvňuje metabolizmus a fungovanie organizmu vrátane rizika kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky či neurodegeneratívnych chorôb. Niektoré črevné baktérie sú totiž spojené so zmenami v lipidových látkach, ktoré sa podieľajú na udržiavaní telomér – štruktúr zodpovedných za dlhovekosť buniek.
Medicína potrebuje prehodnotiť faktory
Odborníci prízvukujú, že ich výsledky v žiadnom prípade neznamenajú, že niektorá populácia starne „lepšie“ ako iná. Poukazujú skôr na to, že moderná medicína by mala brať do úvahy nielen genetické dedičstvo, ale aj prostredie, v ktorom človek žije. Miesto bydliska totiž môže výrazne ovplyvniť, ako naše bunky reagujú na čas.
V závere štúdie vedci uvádzajú, že starnutie je výsledkom zložitej interakcie medzi genetikou a prostredím. Tieto poznatky môžu v budúcnosti umožniť individuálnejší prístup v medicíne, ktorý bude zohľadňovať nielen DNA, ale aj životný štýl a miesto pobytu každého človeka.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
