Profesorka psychológie Catherine Kinslerová vysvetľuje, že reč je oknom do našej mysle. Podľa nej nevedome odhaľujeme, ako hlboko o veciach uvažujeme a nakoľko sme otvorení iným perspektívam. Určité frázy môžu naznačovať nielen nízku úroveň kritického myslenia, ale aj zvyky, ktoré bránia konštruktívnej diskusii.
1. „Samozrejme“ a „zrejme“
Keď ľudia nedokážu alebo nechcú vysvetliť svoje postoje, často sa uchýlia k slovu zrejme. Tým naznačujú, že ich názor je taký jasný, že nepotrebuje ďalšie argumenty. Skutočnosť je však často opačná. Takéto správanie môže naznačovať emocionálnu nezrelosť, pretože sa dotyčný radšej vyhne diskusii, než by mal svoj postoj logicky zdôvodniť.
2. „Viete, čo tým myslím“
Táto fráza sa často objavuje vo chvíli, keď niekto nevie jasne sformulovať svoju myšlienku. Podľa psychológov slúži ako skratka, ktorou sa hovoriaci vyhýba vysvetľovaniu a prenáša zodpovednosť na poslucháča, hoci pointa výpovede zostáva nejasná.
3. „Len hovorím“
Tento výraz používajú ľudia, ktorí ťažko znášajú nesúhlas. Vo chvíli, keď niekto spochybní ich tvrdenie, zaujmú obranný postoj a týmito slovami sa snažia zbaviť zodpovednosti za to, čo práve vypustili z úst. Často to signalizuje neistotu a neochotu viesť skutočný dialóg.
4. „To vie každý“
Ide o klasické zovšeobecňovanie bez dôkazov. Zatiaľ čo inteligentní ľudia sú ochotní spochybňovať svoje presvedčenia, táto fráza slúži ako bariéra proti protiargumentom. Je to kognitívne skreslenie, pri ktorom si človek filtruje informácie len tak, aby potvrdili jeho aktuálny názor.
5. „Preskúmajte si to sami“
Hoci podpora samostatného hľadania informácií znie pozitívne, v diskusii táto fráza často maskuje fakt, že dotyčný nemá pre svoje tvrdenia žiadne konkrétne dôkazy. Namiesto vysvetlenia prenáša bremeno na partnera, čo naznačuje, že len opakuje niečo, čo niekde započul.
6. „Bez urážky, ale...“
Tento úvod takmer vždy signalizuje, že bude nasledovať niečo nepríjemné alebo urážlivé. Ľudia ho používajú v nádeji, že zmiernia dopad svojich slov, no efekt býva opačný. Úprimnejšia a efektívnejšia je jasná a slušná komunikácia bez zbytočných varovných úvodov.
7. „Každopádne“ alebo „na tom nezáleží“
Tieto výrazy často slúžia na náhle ukončenie debaty vo chvíli, keď sa človek chce vyhnúť konfliktu alebo mu došli argumenty. Vyhýbanie sa problému však k riešeniu vedie málokedy. Zrelosť sa prejavuje skôr ochotou hovoriť aj o nepríjemných veciach.
8. „Je to tak, ako to je“
Táto fráza je vyjadrením rezignácie a pasivity. Prijíma situáciu bez otázok, hoci by mohol existovať priestor na zmenu. Konštruktívnejším prístupom je hľadať riešenia a byť otvorený novým informáciám namiesto definitívneho prijatia stavu vecí.
9. „Ver mi“
Keď niekto nemá fakty, často sa snaží pôsobiť na emócie a intuíciu partnera touto výzvou. V racionálnej debate však samotná dôvera bez argumentov nestačí a spoliehanie sa len na tento pocit môže viesť k nesprávnym záverom.
10. „Médiá klamú“
Zdravá dávka skepticizmu je potrebná, no úplné odmietanie všetkých informačných zdrojov svedčí skôr o zjednodušovaní zložitých situácií. Takýto prístup často vedie ku konšpiračným teóriám. Kľúčom je informácie kriticky vyhodnocovať a overovať z viacerých zdrojov.
11. „Všetci o tom hovoria“
To, že je nejaká téma populárna, ešte neznamená, že je pravdivá. Táto fráza sa opiera o masovú mienku namiesto overených faktov. Rozumnejšie je overiť si pôvodný zdroj predtým, než niečo prijmeme ako nespochybniteľnú pravdu len preto, že sa to rýchlo šíri.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
