Jedným z najvýraznejších problémov je silný pocit hanby. Ide o emóciu, ktorá býva u týchto ľudí hlbšia a trvácnejšia než u zvyšku populácie.
Hoci je inteligencia v spoločnosti oslavovaná a mnohí si myslia, že s vyšším nadaním by boli ich problémy menšie, realita je zložitejšia. Profesor Dr. Bobby Hoffman poukazuje na to, že ľudia s vysokým IQ majú často problém zapadnúť do bežného pracovného prostredia.
Kladú totiž na seba extrémne vysoké nároky, ktoré je takmer nemožné naplniť. Práve to vedie k pocitom, ktoré sú pre ostatných menej známe alebo nie sú také intenzívne.
Hlboký pocit hanby
Odborníčka na nervový systém Dana Doswellová vysvetľuje, že inteligentní ľudia často prežívajú hlboký, potlačený a chronický pocit hanby. Keď sa táto emócia objaví, človek má tendenciu izolovať sa, čo len prehlbuje jeho osamelosť.
Zároveň vzniká paradoxný vnútorný konflikt. Človek si uvedomuje svoje schopnosti, no podvedome verí, že s ním niečo nie je v poriadku. Tento zážitok vytvára odstup od ostatných a sťažuje nadväzovanie hlbších vzťahov.
Skrytá identita?
Psychoterapeutka Ima Lo uvádza, že nadpriemerne inteligentní ľudia často roky skrývajú svoju pravú tvár. Robia to preto, lebo majú pocit, že ich okolie nikdy plne neakceptuje. Takáto skúsenosť vedie k pocitu nepatričnosti a k rozvoju takzvaného syndrómu podvodníka.
Je to presvedčenie, že vlastný úspech nie je zaslúžený a že ide len o náhodu či omyl, čo ďalej stupňuje vnútorné napätie.
Cesta k oslobodeniu
Práca s hanbou si vyžaduje jej postupné rozpoznávanie a pochopenie. Podľa Doswellovej je kľúčové uvedomiť si vzorce, ktoré sa za týmto pocitom skrývajú. Až potom môžeme vidieť pôvod našich hlboko zakorenených presvedčení.
V tomto procese výrazne pomáha otvorenosť, hľadanie odbornej podpory a rozvíjanie láskavejšieho vnútorného dialógu. Postupom času to vedie k lepšiemu prijatiu seba samého aj svojich emócií.
Výsledok sebauvedomenia
Americká psychologická asociácia definuje hanbu ako intenzívnu a nepríjemnú emóciu spojenú so zvýšeným sebauvedomením. Často ju sprevádza stiahnutie sa zo sociálnych vzťahov, čo má negatívny vplyv na psychiku a kvalitu života.
Hoci ju zažíva každý, spôsob jej prejavu je individuálny. Kým niekto reaguje hnevom, iný sa prepadne do hlbokej neistoty. U inteligentných ľudí je tento proces často nenápadný, no o to ničivejší.
Prijatie je kľúčom ku zmene
Hoci sa niekedy môže zdať, že nikoho nepotrebujeme, ľudská prirodzenosť nás neustále núti vyhľadávať spojenie s inými. Potreba blízkosti a porozumenia je univerzálna bez ohľadu na úroveň IQ.
Keď sa nám podarí hanbu rozpoznať a prekonať, dokážeme ľahšie prijať všetky súčasti svojej osobnosti. Vtedy pochopíme, že naše neistoty z nás nerobia menej hodnotných ľudí, práve naopak, robia nás ľudskými.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.