Priateľstvá, ktoré sa v mladosti zdajú byť nemenné, často prechádzajú hlbokou transformáciou. Výskumy ukazujú, že po 25. roku života počet blízkych priateľov postupne klesá a stabilizuje sa až medzi 45. a 55. rokom života.
„Nie je to ukazovateľ vašej hodnoty ani dôkaz, že predchádzajúce vzťahy boli falošné,“ vysvetľuje Danielle Bayard Jacksonová, odborníčka na tému priateľstva, pre portál Verywell Mind. „Ide jednoducho o prirodzený vývoj. V rôznych fázach života sa objavujú rôzni ľudia, ktorí nám vyhovujú viac,“ dodáva.
Od spontánnosti k vedomej voľbe
V školských rokoch vznikajú priateľstvá spontánne, na základe spoločných aktivít a podobných zážitkov. V dospelosti však vstupujeme do vzťahov s vyššími očakávaniami – dôležitá je nielen blízkosť, ale aj kompatibilita hodnôt.
Budovanie pevných väzieb podporuje spoločné prostredie s každodennými výzvami. Zaujímavosťou je, že ľudia sťahujúci sa do veľkých miest, sú zvyčajne otvorenejší novým známostiam než tí, ktorí zostávajú v rodných končinách.
Vracanie sa ku koreňom?
V tretej a štvrtej dekáde života sa priateľstvá stávajú vedomejšími. Spájajú nás dôležité míľniky, ako svadba, rodičovstvo či kariéra. Problémom však býva nedostatok voľného času. „Prestávame hľadať nových priateľov a začíname si viac vážiť tie vzťahy, ktoré už máme,“ vysvetľuje Jacksonová.
Priatelia, ktorí neprechádzajú rovnakými životnými etapami, sa nám môžu prirodzene vzďaľovať, čo je podľa odborníčky úplne v poriadku. „Ide o prirodzenú fázu života,“ zdôrazňuje. V tomto období si ľudia čoraz prísnejšie vyberajú, do ktorých vzťahov investujú. Často sa tiež pokúšajú obnoviť kontakt so starými známosťami.
Po päťdesiatke, najmä na dôchodku, sa sociálne okolie opäť mení: priatelia sa sťahujú, odchádzajú do dôchodku a v susedstve sa objavujú nové tváre. Nadväzovanie nových vzťahov už však nie je také jednoduché a spontánne ako kedysi.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
