Jablká patria medzi ovocie, ktoré sa pri správnom skladovaní môže udržať v dobrej kondícii výrazne dlhšie než mnohé iné druhy. Okrem príjemnej chuti sú cenné aj pre obsah vlákniny, vitamínu C a ďalších prospešných látok.
Ich výdrž však závisí od viacerých faktorov. Dôležitú úlohu zohráva odroda, zrelosť a zdravotný stav plodov, ale predovšetkým podmienky, v ktorých ich skladujeme.
Jablko ponechané v teplej kuchyni začne pomerne rýchlo mäknúť, strácať vodu a postupne môže nadobudnúť múčnatú štruktúru. Ak vyberieme správnu odrodu jabĺk a uložíme ich do chladného priestoru, môžu zostať chutné niekoľko týždňov až mesiacov.
Preto sa oplatí venovať skladovaniu pozornosť najmä vtedy, ak máte vlastnú úrodu alebo ste na jeseň nakúpili väčšie množstvo jabĺk.
Ako vybrať jablká, ktoré vydržia celú zimu
Nie všetky jablká majú rovnakú skladovateľnosť. Vo všeobecnosti platí, že neskoré jesenné odrody vydržia dlhšie než skoré letné odrody. Na dlhšie skladovanie sú najvhodnejšie pevné plody s hustou dužinou a neporušenou šupkou.
Medzi odrody, ktoré môžu mať dobrú skladovateľnosť, patria napríklad Idared, Jonathan, Golden Delicious, Fuji či Granny Smith. Samotná odroda však nie je zárukou dlhej výdrže – dôležité je, aby boli jablká zdravé a uložené v správnych podmienkach.
Na skladovanie vyberajte plody, ktoré sú už dostatočne vyvinuté a zrelé, ale ešte nie úplne mäkké. Veľmi zrelé jablko môže byť ideálne na okamžitú konzumáciu, no pri dlhšom skladovaní sa pokazí skôr.
Vo všeobecnosti sa lepšie skladujú aj jablká zo skoršej časti bežného obdobia zberu a neskoršie dozrievajúce odrody.
Pri zbere s nimi zaobchádzajte opatrne. Nehádžte ich do vedier ani debničiek, pretože nárazy môžu poškodiť dužinu a urýchliť kazenie. Na zimné skladovanie sú vhodné iba celé a pevné plody bez prasklín, hlbokých otlakov, dier po hmyze či začínajúcej hnilobe.
Poškodené alebo príliš zrelé jablká však nemusíte vyhadzovať. Najlepšie je skonzumovať ich ako prvé alebo ich použiť na prípravu koláča, kompótu, jablkového pyré, džemu, omáčky či džúsu. Nemali by však skončiť v jednej debničke so zdravými plodmi.
Aké podmienky potrebujú jablká na skladovanie
Pri správnych podmienkach môžu jablká vydržať niekoľko mesiacov a v niektorých prípadoch až do jari. Najdôležitejšia je pritom nízka a stabilná teplota.
Jablká totiž pokračujú v dozrievaní aj po zbere. V teple tento proces prebieha rýchlejšie, zatiaľ čo chlad ho výrazne spomaľuje.
Väčšine odrôd vyhovuje teplota približne okolo 1 °C, hoci niektoré citlivejšie odrody preferujú približne 3 až 4 °C. V bežnej domácnosti však nie je potrebné dosiahnuť úplne ideálne profesionálne podmienky. Dobrou voľbou je priestor, v ktorom sa teplota pohybuje približne medzi 3 a 10 °C, pričom jablká nesmú zmrznúť.
Dôležitá je aj vlhkosť. Príliš suchý vzduch spôsobuje stratu vody a jablká sa začnú scvrkávať. V profesionálnych skladoch sa odporúča relatívna vlhkosť približne 90 až 95 %. V domácich podmienkach môžeme stratu vlhkosti obmedziť vhodnými debničkami, papierom alebo perforovanými vreckami. Ovocie však nesmie byť uzavreté v nádobe, v ktorej sa hromadí nadmerná kondenzácia.
Ako skladovať jablká v dome
Ak bývate v dome, ideálnym miestom býva chladná pivnica alebo nevykurovaná špajza. Priestor by mal byť tmavý, chránený pred mrazom a zároveň by v ňom mala mierne cirkulovať vzduch.
Pred uskladnením jablká dôkladne pretrieďte. Neumývajte ich – zvyšková vlhkosť na povrchu môže podporiť vznik plesní. Umyť ich môžete až tesne pred konzumáciou.
Na skladovanie môžete použiť čisté drevené alebo plastové debničky, pevné kartónové škatule alebo police.
Jablká neukladajte do príliš vysokých vrstiev. Ideálne sú jedna až dve vrstvy, ktoré sa ľahšie kontrolujú a zároveň sa znižuje tlak na plody uložené naspodku.
Ďalšou možnosťou je zabaliť jednotlivé jablká do čistého obyčajného papiera. Ten obmedzí ich vzájomný kontakt a zároveň môže spomaliť šírenie kazenia z jedného plodu na druhý. Tento spôsob je užitočný najmä vtedy, ak plánujete jablká skladovať niekoľko mesiacov.
Debničky by nemali byť úplne pritlačené k stene ani položené priamo na veľmi studenej a vlhkej podlahe. Lepšie je umiestniť ich na policu, podstavec alebo niekoľko dosiek, aby okolo nich mohol cirkulovať vzduch.
Jablká pravidelne kontrolujte, ideálne raz za týždeň alebo každé dva týždne. Ak niektoré začína mäknúť, meniť farbu alebo hniť, okamžite ho vyberte a čo najskôr spotrebujte. Jeden pokazený plod totiž môže urýchliť kazenie ostatných.
Jablká je vhodné skladovať oddelene od zemiakov, cibule a ďalšej zeleniny. Produkujú totiž etylén, prirodzený plyn, ktorý sa podieľa na dozrievaní ovocia a môže urýchliť starnutie niektorých druhov zeleniny. Jablká navyše môžu absorbovať výrazné pachy zo svojho okolia.
Ako skladovať jablká v byte
V byte je najjednoduchším a najspoľahlivejším riešením chladnička. Jablká je vhodné uložiť do zásuvky určenej na ovocie a zeleninu, kde býva nižšia teplota a vyššia vlhkosť než v ostatných častiach chladničky.
Po pretriedení ich môžete vložiť do potravinových vreciek, do ktorých urobíte niekoľko malých otvorov. Vrecko pomáha udržať vlhkosť a zabraňuje nadmernému vysychaniu, zatiaľ čo otvory umožňujú základnú výmenu vzduchu a obmedzujú hromadenie kondenzácie.
Jablká však do vrecka príliš nenatláčajte, najmä ak sú už dobre zrelé.
Ak sa vám do chladničky nezmestí väčšie množstvo, rozdeľte jablká do viacerých skupín. Najzrelšie a mierne poškodené plody spotrebujte ako prvé a najpevnejšie a najzdravšie si nechajte na neskôr.
Čo s jablkami na balkóne
Uzavretý balkón môže poslúžiť na skladovanie iba v prípade, že na ňom zostáva chladno, ale teplota neklesá pod bod mrazu. Debničku umiestnite mimo priameho slnečného žiarenia a ideálne aj ďalej od okna.
Špajza alebo komora vo vnútri bytu je vhodná skôr na krátkodobé skladovanie. Ak je v nej podobná teplota ako vo zvyšku domácnosti, jablká začnú pomerne rýchlo mäknúť. V takom prípade je lepšie nechať v komore iba menšie množstvo na bežnú spotrebu a zvyšok uložiť do chladničky.
Ako dlho jablká vydržia
Dĺžka skladovania závisí od odrody, stupňa zrelosti a podmienok, v ktorých sú jablká uložené. Niektoré vydržia iba niekoľko týždňov, zatiaľ čo neskoré, pevné a zdravé odrody môžu pri veľmi dobrých podmienkach vydržať tri až štyri mesiace. Pri správnom skladovaní ich tak môžete mať k dispozícii takmer až do jari.
V chladnej a dobre pripravenej pivnici môžu vhodné odrody bez problémov prečkať celú zimu. Profesionálne sklady dokážu dosiahnuť ešte dlhšiu životnosť, pretože presne regulujú teplotu, vlhkosť aj zloženie vzduchu. Takéto podmienky však doma spravidla nedokážeme úplne napodobniť.
Čo robiť s jablkami, ktoré začínajú mäknúť
Ani mäkšie jablko nemusí skončiť v koši. Ak na ňom nie je pleseň a nemá nepríjemný zápach, môžete ho bez problémov použiť pri varení alebo pečení.
Hodia sa napríklad do koláčov, zákuskov, pečených jabĺk, jablkového pyré, palaciniek, kompótu či džemu.
Ak máte veľkú úrodu a nemáte dostatok chladného priestoru, môžete časť jabĺk aj zakonzervovať. Nakrájané na plátky ich možno zamraziť a neskôr použiť do koláčov, prípadne ich môžete usušiť, zavariť ako kompót alebo uvariť na pyré.
Po zmrazení síce jablká nebudú mať rovnakú konzistenciu ako čerstvé ovocie, no na dezerty, koláče a omáčky sú veľmi praktické.
Aké zdravotné benefity majú jablká
Jablká nie sú len chutným a praktickým ovocím. Vďaka svojmu zloženiu môžu byť aj vhodnou súčasťou vyváženého jedálnička. Ľahko nimi nahradíte sladkú maškrtu alebo niektoré spracované potraviny a môžete si ich vziať so sebou do práce či do školy.
Stredne veľké jablko s hmotnosťou približne 180 gramov má okolo 95 kalórií a viac ako 4 gramy vlákniny. Zároveň obsahuje len malé množstvo tuku a sodíka a veľký podiel tvorí voda.
Jablká poskytujú vitamín C, draslík, menšie množstvo vitamínov skupiny B a vitamín K. Nejde síce o mimoriadne koncentrovaný zdroj vitamínov v porovnaní s niektorými druhmi bobuľového ovocia, no pri pravidelnej konzumácii môžu prispievať k celkovému príjmu dôležitých živín.
Podporujú trávenie
Jedným z najvýraznejších benefitov jabĺk je ich obsah vlákniny. Nachádzajú sa v nich nerozpustné vlákniny, ktoré pomáhajú udržiavať normálny priechod črevami, ale aj rozpustná vláknina.
Najznámejšou rozpustnou vlákninou v jablkách je pektín. V tráviacom trakte pri kontakte s tekutinami vytvára gélovitú štruktúru, čím môže spomaľovať trávenie a podporovať postupnejšie uvoľňovanie živín z potravy.
Časť pektínu sa dostáva až do hrubého čreva, kde ho môžu fermentovať črevné baktérie. Aj preto sa skúma jeho potenciál prebiotickej látky, teda zdroja potravy pre niektoré prospešné mikroorganizmy.
Môžu podporiť pocit sýtosti
Jablko môže byť vhodnou voľbou aj vtedy, keď hľadáte desiatu, ktorá vás zasýti na dlhší čas. Veľkú časť jeho objemu tvorí voda a vláknina, ktorá spomaľuje trávenie. Navyše celé jablko je potrebné žuť, takže jeho konzumácia trvá dlhšie a organizmus má viac času zaregistrovať príjem potravy.
Ešte sýtejšie môže byť v kombinácii so zdrojom bielkovín alebo zdravých tukov. Môžete si ho dať napríklad s niekoľkými orechmi, mandľami, arašidovým maslom bez pridaného cukru alebo trochou syra. Takáto kombinácia spája sladkú či mierne kyslastú chuť ovocia s krémovou alebo chrumkavou zložkou a môže pomôcť udržať pocit sýtosti dlhšie.
Prispievajú k zdraviu srdca
Rozpustná vláknina vrátane pektínu patrí medzi zložky, vďaka ktorým môžu byť jablká prospešné aj pre kardiovaskulárne zdravie. V rámci jedálnička bohatého na vlákninu môžu prispievať k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu.
Jablká obsahujú aj polyfenoly, teda prirodzené rastlinné zlúčeniny, ktoré sa skúmajú pre svoje antioxidačné vlastnosti a možný vplyv na ochranu ciev.
Obsahujú vitamín C a antioxidanty
Vitamín C je dôležitý pre normálne fungovanie imunitného systému, podieľa sa na tvorbe kolagénu a pomáha organizmu vstrebávať železo z rastlinných potravín.
Okrem vitamínov obsahujú jablká aj polyfenoly s antioxidačnou aktivitou. Významná časť polyfenolov a vlákniny sa nachádza v šupke. Ak je teda jablko zdravé a dôkladne umyté, je vhodné konzumovať ho aj so šupkou.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
