S pribúdajúcim vekom sa objavujú prvé známky starnutia, ako sú slabosť, stuhnutosť kĺbov či pokles mentálnej výkonnosti. Mení sa aj spánkový rytmus a štatistiky ukazujú, že väčšina ľudí po sedemdesiatke už bojuje s chronickými ochoreniami. Vedci však tvrdia, že to tak vôbec nemusí byť.
Eric Verdin, prezident Buckovho inštitútu pre výskum starnutia v Kalifornii, pre BBC uviedol, že väčšina ľudí by sa mohla tešiť dobrému zdraviu až do veku 90 či 95 rokov, ak by sa včas postarali o svoj životný štýl. Upozorňuje, že v súčasnosti mnohí pociťujú zdravotné problémy už po 65. až 70. roku života, hoci sa im dá predísť.
Hoci na zmenu nie je nikdy neskoro, najlepšie výsledky prináša zavedenie zdravých návykov už po tridsiatke. Práve vtedy začína telo vykazovať prvé jemné známky starnutia, ako je úbytok svalovej hmoty, hustoty kostí či spomalenie metabolizmu. João Passos z Mayo Clinic v Minnesote zdôrazňuje, že toto obdobie je kľúčové pre posilnenie odolnosti organizmu na ďalšie desaťročia.
Šport a fyzická aktivita
Vedci skúmajúci proces starnutia analyzujú skupiny ľudí, ktorí vybočujú z bežných trendov. Patria sem napríklad ľudia nad 35 rokov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú športových súťaží. Paul Morgan z Manchester Metropolitan University si všíma, že títo športovci dosahujú vyššiu úroveň výkonnosti a svalovej sily, pričom pokles týchto parametrov u nich nastáva oveľa neskôr než u zvyšku populácie. Vďaka tomu si dlhšie zachovávajú samostatnosť, pretože majú akúsi „rezervu“, ktorá funguje ako ochranný nárazník.
Morgan odporúča po tridsiatke dbať najmä na:
- Aeróbnu kapacitu (kondíciu).
- Flexibilitu a silu svalov (najmä dolných končatín, ktoré sú kľúčové pre mobilitu).
- Pravidelnosť: Športy ako tenis alebo bedminton sú spojené s dlhovekosťou.
- Cyklistiku: Štúdie z Japonska ukazujú, že starší cyklisti menej často potrebujú dlhodobú starostlivosť.
Zaujímavosťou je, že beh dlhší ako 75 minút týždenne spomaľuje niektoré procesy starnutia. Odborníci však varujú pred extrémnym úsilím (napr. maratóny), ktoré môže biologické starnutie v určitých aspektoch urýchliť. Naopak, už päť minút miernej aktivity denne prospieva mozgu. Krátka prechádzka po jedle môže podľa Aditi Gurkar z University of Pittsburgh výrazne zlepšiť celkový zdravotný stav.
Zdravý mozog a pravidelný spánok
Okrem svalov a srdca treba po tridsiatke chrániť aj mozog. Možno vás to prekvapí, ale dôležitá je aj návšteva zubára. Ochorenia ďasien spojené s chronickým zápalom zvyšujú riziko zhoršenia kognitívnych funkcií. Kľúčové je tiež:
- Obmedzenie alkoholu: Ten urýchľuje starnutie na bunkovej úrovni a narúša spánok.
- Spánková hygiena: Pravidelný spánok pomáha predchádzať „zmenšovaniu“ mozgu a znižuje riziko demencie.
- Dôslednosť: Stačí jedna prebdená noc, aby sa negatívne ovplyvnil metabolizmus a oslabila sebadisciplína pri dodržiavaní zdravého režimu.
Strava a pôst
Verdin odporúča predĺžiť časový úsek dňa bez jedla, teda využiť princíp takzvaného prerušovaného pôstu. Aj keď je populárny model 16:8, podľa neho prináša benefity už aj 12-hodinové okno bez jedla. Telo sa vtedy sústredí na opravu buniek namiesto trávenia.
Dôležité je tiež zvýšiť príjem ovocia a zeleniny. Ľudia, ktorí konzumujú viac karotenoidov (obsiahnutých v sladkých zemiakoch, mrkve, mangu či marhuliach), starnú pomalšie, pretože tieto látky chránia bunky pred oxidačným stresom.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
