Podľa štúdie Stanfordskej univerzity podstupuje organizmus najväčšie „skoky starnutia“ v polovici 40. a na začiatku 60. rokov života. Počas výskumu sledovali odborníci 108 dobrovoľníkov, ktorí pravidelne poskytovali rôzne biologické vzorky – od krvi a kože až po výtery z nosa či ústnej dutiny.
Na základe získaného materiálu experti analyzovali viac ako 135-tisíc biologických faktorov a neuveriteľných 246 miliárd údajov. Vďaka tomu patrí výskum k najdetailnejším analýzam procesov starnutia v histórii.
Prvé zmeny zbadáte na každodenných návykoch
Vedci zistili, že až 81 % molekúl v tele sa výrazne mení práve počas dvoch životných období: okolo 44. a 60. roku života. Počas prvej vlny dochádza k zásadným posunom v metabolizme, čo sa prejavuje najmä v pomalšom odbúravaní tukov, kofeínu a alkoholu.
Zároveň sa zvyšuje riziko srdcových ochorení a mnohí ľudia si v tomto veku všimnú prvé viditeľné známky na pokožke, úbytok svalovej hmoty či pomalšiu regeneráciu organizmu. Telo skrátka začína úplne inak reagovať na bežné návyky, ktoré predtým nepredstavovali žiadny problém.
Šesťdesiatka útočí na imunitu
Druhá výraznejšia fáza starnutia prichádza na začiatku šesťdesiatych rokov. Zasahuje najviac imunitný systém, funkciu obličiek a spracovanie sacharidov, pričom sa zrýchľuje starnutie pokožky a svalov.
Organizmus je podľa odborníkov v tomto období citlivejší a pomalšie sa prispôsobuje vonkajším vplyvom. Práve vtedy je zdravý životný štýl dôležitejší než kedykoľvek predtým.
Výskumníci pôvodne predpokladali, že prudké zmeny v polovici štyridsiatych rokov sú u žien spojené najmä s menopauzou. Podobné procesy však zaznamenali aj u mužov, čo naznačuje, že za nimi stoja hlbšie, doposiaľ nepreskúmané biologické mechanizmy starnutia.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
