Pleseň zemiaková je najväčším nepriateľom paradajok
Pleseň zemiakovú spôsobuje organizmus podobný hubám Phytophthora infestans. Najrýchlejšie sa šíri v období, keď sa teplé dni kombinujú s dlhotrvajúcou vlhkosťou. Na vonkajších záhonoch sa prvé príznaky objavujú najčastejšie na prelome júna a júla, v skleníkoch či fóliovníkoch však môže choroba napadnúť rastliny už na jar.
Spočiatku sa na listoch vytvárajú vodnaté sivozelené škvrny, ktoré sa veľmi rýchlo menia na tmavohnedé. Zo spodnej strany listov sa počas vlhkého počasia objavuje biely povlak výtrusov. Choroba následne napáda aj stonky a plody. Na ešte zelených paradajkách vznikajú tvrdé hnedé škvrny, ktoré zasahujú hlboko do dužiny. Takéto plody sú nevhodné na konzumáciu.
Najrýchlejšie sa choroba rozvíja pri teplotách 15 až 22 °C a vzdušnej vlhkosti nad 90 %. Výtrusy dokážu pri približne 20 °C vyklíčiť už za dve až tri hodiny. Naopak, pri teplotách nad 25 °C sa šírenie choroby výrazne spomaľuje.
Najväčšie riziko predstavujú príliš husto vysadené rastliny, zalievanie na listy a pestovanie paradajok v tesnej blízkosti zemiakov. Ak tieto chyby neodstránite, ani tie najlepšie postreky nebudú mať dostatočný účinok.
Postrek z jódu a škrobu vytvorí ochrannú bariéru
Jedným z najčastejšie odporúčaných domácich postrekov je kombinácia lekárenského jódu a zemiakového škrobu. Jód pôsobí proti hubám aj baktériám, zatiaľ čo škrob zabezpečí, že sa roztok na listoch udrží podstatne dlhšie a nezmyje ho prvý dážď.
Na prípravu budete potrebovať 10 litrov mäkkej vody, ideálne dažďovej. Do nej rozmiešajte jednu polievkovú lyžicu zemiakového škrobu a následne pridajte 40 kvapiek lekárenského jódu. Zmes dôkladne premiešajte a pripravujte ju vždy tesne pred použitím, pretože časom stráca účinnosť
Postrek aplikujte na celý ker vrátane vrchnej aj spodnej strany listov a stoniek. Prvé ošetrenie je vhodné vykonať začiatkom júna a následne ho opakovať každých 10 až 14 dní počas celej sezóny. Najlepší čas na postrek je skoro ráno alebo podvečer, keď už rastliny nie sú vystavené silnému slnku.
Mliečny postrek patrí medzi najúčinnejšie domáce riešenia
Ďalším osvedčeným pomocníkom je obyčajné kravské mlieko. Srvátkové bielkoviny vytvárajú po dopade slnečných lúčov na listoch jemný ochranný film, ktorý sťažuje prenikanie výtrusov plesní do rastlinných pletív. Mlieko zároveň pomáha obmedzovať aj niektoré ďalšie hubové či vírusové ochorenia paradajok.
Použiť môžete plnotučné aj polotučné mlieko, čerstvé aj trvanlivé. Riedi sa v pomere 1 diel mlieka na 5 dielov vody. Do 10 litrov pripraveného roztoku pridajte ešte jednu polievkovú lyžicu tekutého sivého alebo draselného mydla, ktoré zlepší priľnavosť postreku na listoch.
Postrek opakujte raz týždenne. Ak prevláda chladné a daždivé počasie, môžete interval skrátiť na päť až sedem dní. Ošetrenie vykonávajte iba počas suchého počasia, keď meteorologická predpoveď nehlási dážď minimálne dva až tri dni.
Ak sa na rastlinách už objavili prvé škvrny, najskôr odstráňte všetky napadnuté listy a vyhoďte ich do komunálneho odpadu. Nikdy ich nepridávajte do kompostu. Až potom aplikujte postrek.
Mlieko s droždím ochranu ešte posilní
V období, keď je riziko šírenia plesne najvyššie, môžete účinok mliečneho postreku ešte zvýšiť pridaním droždia.
Rozpustite 100 gramov čerstvého pekárskeho droždia v pol litri vlažného mlieka, zmes vlejte do 10 litrov vody a pridajte jednu lyžicu tekutého mydla. Takto pripravený postrek použite dvakrát v týždňovom odstupe, ideálne na začiatku obdobia tvorby plodov.
Chémia
Nepoužívajte ho častejšie ako raz za sedem dní. Nadmerné množstvo mliečnych zložiek môže naopak vytvoriť prostredie vhodné pre rozvoj nežiaducich mikroorganizmov.
Bez správnej starostlivosti postreky nestačia
Ani tie najúčinnejšie domáce postreky nedokážu rastliny ochrániť, ak sú neustále vystavené vysokej vlhkosti.
Najviac výtrusov plesne sa na listy dostáva z pôdy pri daždi alebo zalievaní. Preto pravidelne odstraňujte všetky listy približne 20 centimetrov nad zemou, najmä tie, ktoré sa dotýkajú pôdy.
Pred každým rezom vydezinfikujte záhradnícke nožnice a po každej rastline ich utrite, aby ste prípadnú infekciu neprenášali ďalej. Tento zásah opakujte každých sedem až desať dní, až kým rastlina nevytvorí prvé súkvetie.
Vysoké odrody paradajok vysádzajte minimálne 50 centimetrov od seba, pričom medzi jednotlivými radmi ponechajte 70 až 80 centimetrov. Nižším odrodám postačí približne 40 centimetrov.
Paradajky zalievajte výhradne ku koreňom, ideálne ráno, aby listy do večera úplne vyschli. V skleníkoch a fóliovníkoch nezabúdajte každý deň vetrať, aj keď je vonku chladnejšie. Stojatý vlhký vzduch totiž vytvára ideálne podmienky na rozvoj plesne.
Ako zabrániť návratu plesne v ďalšej sezóne
Po skončení sezóny dôkladne odstráňte zo záhona všetky zvyšky rastlín – stonky, korene, opadané listy aj poškodené plody. Nenoste ich na kompost, pretože pôvodca plesne v ňom môže prežiť až do ďalšieho roka a opäť napadnúť nové rastliny.
Najbezpečnejším riešením je napadnutý materiál vyhodiť do komunálneho odpadu alebo zlikvidovať podľa miestnych pravidiel. Pôdu po pestovaní na jeseň hlboko prekyprite alebo prekopte.
Paradajky nevysádzajte na rovnaké miesto skôr ako po troch až štyroch rokoch a vyhýbajte sa ich pestovaniu v bezprostrednej blízkosti zemiakov. Ak susedia pestujú zemiaky hneď za plotom, oplatí sa vyberať odrody paradajok, ktoré sú označené ako tolerantné alebo odolnejšie voči plesni zemiakovej.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
