Po bolestivom rozchode často hovoríme, že máme zlomené srdce. V niektorých prípadoch však nejde len o metaforu. Pri extrémnom emočnom alebo fyzickom strese môže srdce skutočne ochorieť.
Takzvaný syndróm zlomeného srdca, známy aj ako Takotsubo syndróm, môže byť bez liečby rovnako nebezpečný ako infarkt. Nemeckí lekári navyše upozornili, že ochorenie môže viesť aj k ťažkému srdcovému zlyhaniu, čo výrazne zvyšuje riziko závažných komplikácií.
Čo je syndróm zlomeného srdca a čo ho spúšťa?
Takotsubo syndróm bol prvýkrát opísaný v Japonsku v roku 1990. Ide o náhle oslabenie srdcového svalu, ktoré najčastejšie vyvolá silný stres.
Medzi najčastejšie spúšťače patria:
- úmrtie blízkej osoby,
- rozchod,
- obavy z existenčných problémov po náhlej strate zamestnania,
- dopravná nehoda,
- operácia,
- extrémna fyzická námaha.
Prekvapivo ho môžu vyvolať aj pozitívne udalosti, ako sú výhra v lotérii či svadba.
Pri silných emóciách telo uvoľňuje veľké množstvo stresových hormónov, najmä adrenalínu a noradrenalínu. Tie môžu srdce dostať do akéhosi „šokového stavu“, pri ktorom sa jeho schopnosť pumpovať krv výrazne znižuje.
Najčastejšie postihuje ženy
Najohrozenejšou skupinou sú ženy po menopauze. Syndróm sa však môže objaviť aj u mužov, hoci menej často. U detí a dospievajúcich sa vyskytuje len výnimočne.
Príznaky pripomínajú infarkt
Syndróm zlomeného srdca sa prejavuje veľmi podobne ako infarkt, preto je dôležité brať príznaky vážne.
Najčastejšie sa objavujú:
- náhla zvieravá bolesť alebo tlak na hrudníku,
- výrazná dýchavičnosť,
- búšenie srdca,
- studený pot,
- nevoľnosť.
Rozdiel sa zistí až pri vyšetreniach srdca. Na ultrazvuku lekári vidia, že koronárne tepny nie sú zúžené ani upchaté krvnou zrazeninou, ako je to pri infarkte.
Typickým znakom je zvláštne správanie ľavej srdcovej komory. Jej spodná časť sa sťahuje normálne, zatiaľ čo hrot srdca sa rozšíri do tvaru balónika a prestane sa pohybovať.
Prečo môže byť taký nebezpečný?
Pri tomto syndróme býva hladina stresových hormónov v krvi až dvoj- alebo trojnásobne vyššia než pri akútnom infarkte. Zvýšená hladina poškodzuje bunky srdcového svalu.
Zároveň sa stiahnu drobné cievy, ktoré zásobujú srdce krvou, čo naruší jeho prekrvenie. V srdcovom tkanive sa môžu objaviť zápaly aj opuch spôsobený zadržiavaním tekutín.
Následky môžu byť veľmi vážne.
Až u polovice pacientov sa rozvinú komplikácie, medzi ktoré patria:
- ťažké srdcové zlyhanie,
- obehový šok,
- poruchy srdcového rytmu vrátane fibrilácie predsiení,
- nebezpečné komorové arytmie.
Bez včasnej liečby môžu tieto komplikácie viesť až k náhlej smrti.
Ako prebieha liečba?
Po stanovení diagnózy zostávajú pacienti počas akútnej fázy spravidla až 72 hodín na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde lekári sledujú možné komplikácie.
Liečba zahŕňa najmä:
- lieky na odvodnenie organizmu pri zlyhávaní srdca,
- lieky na riedenie krvi na prevenciu vzniku krvných zrazenín,
- priebežné monitorovanie srdcového rytmu a krvného obehu.
Vo väčšine prípadov sa funkcia srdca obnoví do štyroch až piatich dní, u niektorých pacientov však zotavenie trvá niekoľko týždňov.
Úplne bez rizika to však nekončí. Približne 4 až 10 % pacientov môže zažiť návrat ochorenia aj po mesiacoch či rokoch. Zatiaľ neexistuje liek, ktorý by recidíve spoľahlivo zabránil.
Dá sa syndrómu predísť?
Najdôležitejšou prevenciou je obmedzovanie dlhodobého stresu. Ľuďom, ktorí už syndróm prekonali alebo sú vystavení veľkej psychickej záťaži, môže výrazne pomôcť psychologická podpora.
Užitočné sú aj:
- dychové cvičenia,
- meditácia,
- pravidelný pohyb,
- kvalitný spánok,
- vyvážená strava.
Hoci stresu sa nedá úplne vyhnúť, odborníci upozorňujú, že jeho zvládanie môže zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane srdca.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
