Infarkt môže niekedy postihnúť aj človeka, ktorý sa zdravo stravuje, pravidelne športuje a nemá žiadne výrazné zdravotné ťažkosti. Práve preto sa oplatí poznať aj menej zjavné rizikové faktory. Kardiológ Christophe Wyss z kardiologickej kliniky Hirslanden v Zürichu upozorňuje na päť okolností, ktoré môžu zvyšovať riziko infarktu.
1. Nepozorovaný vysoký krvný tlak
Bez pravidelných kontrol môžu niektoré rizikové faktory zostať nepovšimnuté celé roky. Patrí medzi ne vysoký krvný tlak, zvýšená hladina tukov v krvi či vysoká hladina cukru.
Práve vysoký krvný tlak je zákerný v tom, že často nespôsobuje žiadne príznaky. Rovnako ani zvýšený cholesterol či hladina cukru v krvi nemusia byť sprevádzané bolesťou alebo inými citeľnými problémami.
Preto je dôležité nechať si tieto hodnoty pravidelne kontrolovať v rámci preventívnych prehliadok. Vďaka tomu možno prípadné zdravotné riziká odhaliť včas a začať ich riešiť.
- Krvný tlak: do 40 rokov približne raz za tri roky, po 40. roku každý rok.
- Cholesterol: muži po 40. roku a ženy po 50. roku, prípadne po menopauze, približne raz za päť rokov. Pri vyššom individuálnom riziku môže byť potrebná kontrola aj skôr.
2. Dlhodobý stres
Stres vedie k tvorbe adrenalínu a ďalších stresových hormónov. Ak ich hladina zostáva dlhodobo zvýšená, môže to prispievať k predčasnému poškodeniu ciev.
Chronický stres navyše často ovplyvňuje aj životný štýl. Ľudia v dlhodobom strese môžu mať menej času na pohyb a častejšie siahajú po nezdravých spôsoboch zvládania záťaže, napríklad po cigaretách alebo fast foode.
Podľa odborníka však pri hodnotení zdravotného rizika záleží aj na tom, ako konkrétny človek stres prežíva. Nezamestnanosť spojená s obavami o existenčné zabezpečenie môže byť napríklad väčšou záťažou než dlhé pracovné dni manažéra.
3. Genetické predispozície
Úloha genetiky pri riziku infarktu ešte nie je úplne objasnená. Existuje však ochorenie, pri ktorom je súvislosť s vyšším rizikom jednoznačná – familiárna hypercholesterolémia.
Ide o dedičnú poruchu metabolizmu cholesterolu a tukov, pri ktorej môže byť hladina cholesterolu v krvi výrazne zvýšená.
V praxi zohráva dôležitú úlohu aj rodinná anamnéza. Lekár sa preto pri vyšetrení pýta na zdravotný stav a ochorenia blízkych príbuzných.
Ak mal niekto z príbuzných prvého stupňa infarkt pred 65. rokom života, môže to znamenať vyššie genetické riziko infarktu aj pre ďalších členov rodiny.
4. Náhla fyzická záťaž
Aj fyzická námaha môže podľa odborníka dočasne zvýšiť riziko infarktu. Rozdiel je však v tom, či je človek na záťaž zvyknutý.
U ľudí, ktorí pravidelne trénujú, sa cievy na fyzickú aktivitu adaptujú a dokážu zvýšenú záťaž lepšie zvládať. Organizmus je na ňu jednoducho pripravený.
Naopak, u netrénovaných ľudí môže náhla a intenzívna fyzická námaha predstavovať výrazne väčšiu záťaž. Pravidelný pohyb preto podľa kardiológa pôsobí ochranným spôsobom a znižuje riziko preťaženia organizmu.
5. Menopauza
Ženské pohlavné hormóny majú za bežných okolností ochranný účinok na cievy. Počas menopauzy sa však hormonálne prostredie mení, čo môže ovplyvniť aj kardiovaskulárne zdravie.
Podľa Wyssa zatiaľ nie je úplne jasné, či hormonálna substitučná liečba po menopauze dokáže opäť znížiť riziko infarktu.
Na zdravie srdca preto vplýva viac faktorov, než sa môže na prvý pohľad zdať. Pravidelné kontroly, pohyb a sledovanie vlastných rizík môžu pomôcť odhaliť problémy skôr, než sa prejavia vážnejšie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
