Vedci z prestížneho švédskeho inštitútu Karolinska Institutet zrealizovali rozsiahly výskum, aby zistili, ako každodenné stravovacie návyky ovplyvňujú rozvoj chronických ochorení u starších ľudí. Výsledky hovoria jasnou rečou: naša strava je kľúčovým faktorom, ktorý máme plne vo svojich rukách a ktorým dokážeme priamo ovplyvniť svoje zdravotné vyhliadky. Kým jedálniček bohatý na zeleninu, celozrnné výrobky, ryby, orechy a zdravé tuky funguje ako prirodzený ochranný štít, nadmerná konzumácia červeného mäsa, priemyselne spracovaných polotovarov a sladených nápojov robí pravý opak. Podľa odborníkov takýto prozápalový prístup k stravovaniu výrazne zvyšuje ohrozenie srdcovo-cievnymi ochoreniami, neurodegeneratívnymi poruchami a cukrovkou.
Analýza stravovacích skupín
Do štúdie bolo zapojených viac ako 2 400 osôb s priemerným vekom 71,5 roka, pričom vedci využili údaje zhromaždené v rámci dlhodobého švédskeho projektu SNAC-K. Účastníkov rozdelili na základe ich stravovacích návykov do štyroch základných skupín:
- Diéta MIND: Vychádza z princípov stredomorskej diéty a diéty DASH. Zameriava sa na konzumáciu ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a zdravých tukov s cieľom chrániť zdravie mozgu.
- AHEI (Alternatívny index zdravého stravovania): Strava bohatá na ryby, celozrnné výrobky, ovocie a zeleninu. Aktívne podporuje organizmus v boji s chronickými chorobami, vrátane ochorení srdca a cukrovky.
- AMED (Alternatívna stredomorská diéta): Podporuje najmä potraviny rastlinného pôvodu a prísne obmedzuje červené mäso.
- EDII (Index zápalovej stravy): Strava, v ktorej naopak prevažujú potraviny „podporujúce“ zápaly v tele, ako sú spracované polotovary, fastfood a sladené nápoje.
Zdravé diéty MIND, AHEI a AMED sa ukázali ako najúčinnejšie pri znižovaní rizika chronických ochorení. Účastníci štúdie, ktorí tieto zásady dodržiavali najdôslednejšie, mali v priebehu 15 rokov v priemere o dve ochorenia menej ako osoby konzumujúce prozápalovú stravu.
Pozitívne účinky zdravej stravy na mozog a srdce
Ochranný vplyv kvalitného stravovania bol obzvlášť viditeľný v oblasti neuropsychiatrického zdravia, a to najmä pri diétach MIND a AHEI. Rovnako aj tempo rozvoja srdcových ochorení bolo výrazne nižšie medzi účastníkmi, ktorí dodržiavali odporúčané stravovacie návyky. Výnimkou boli iba ochorenia svalovo-kostrového systému, pri ktorých sa nepreukázala významná súvislosť medzi stravou a zdravím. „Považujem to za kvalitnú štúdiu, ktorá jasne spája zdravšiu stravu s pomalším nástupom ochorení. Hoci je náročné izolovať všetky vplyvy, myslím si, že je rozumné tvrdiť, že strava zohráva kľúčovú úlohu pri chronických zápaloch a chorobách,“ uviedol Mir Ali, bariatrický chirurg a lekársky riaditeľ MemorialCare Surgical Weight Loss Center.
Výzvou zostáva zmena dlhoročných návykov
Odborníci však upozorňujú, že zmena stravovacích návykov je náročný proces, a to najmä u starších ľudí, ktorých životný štýl je už hlboko zakorenený. Dr. Ali k tomu dodáva: „Čím je človek starší, tým ťažšie sa mu zavádzajú dlhodobé zmeny. Navyše, ochorenia a chronické zápaly môžu s vekom postupovať, takže je náročnejšie tieto patologické zmeny zvrátiť.“ Odborníci sa zhodujú, že pre okamžité zlepšenie zdravia je dôležité urobiť dva základné kroky – znížiť príjem jednoduchých sacharidov a cukrov a naopak, zvýšiť podiel bielkovín a čerstvej zeleniny v dennom jedálničku. Zdravé stravovanie aj v neskoršom veku prináša hmatateľné výhody, výrazne ovplyvňuje kvalitu života seniorov a zmierňuje závažnosť ich diagnóz.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
