Medzinárodný tím výskumníkov bije na poplach a varuje pred skrytým nebezpečenstvom v našej strave. Ich najnovšia štúdia dokazuje, že každodenná konzumácia vysoko spracovaných potravín si vyberá priamu daň na našich kognitívnych funkciách.
Rovnica je v tomto prípade neúprosná: čím väčší priestor dostávajú tieto produkty na vašom tanieri, tým výraznejšie klesá vaša schopnosť sústrediť sa a spracovávať informácie.
Čo je však na celom zistení najzávažnejšie, je fakt, že tento deštruktívny proces neobchádza ani tých, ktorí sa vo všeobecnosti stravujú vyvážene a zdravo. Už samotný proces priemyselného spracovania potravín má na náš mozog oveľa väčší vplyv, než sme si doteraz mysleli.
Rôzne zdravotné riziká
Autori upozornili na to, že vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín ide ruka v ruke s častejším výskytom faktorov, ktoré zvyšujú riziko demencie. Patrí sem obezita či vysoký krvný tlak.
Ich a analýza zahrnula údaje o stravovaní a kognitívnych funkciách viac ako 2100 Austrálčanov v strednom a staršom veku, u ktorých nebola diagnostikovaná demencia. Ukázalo sa, že aj mierne zvýšenie podielu ultraspracovaných potravín v jedálničku znižuje schopnosť sústrediť sa a spomaľuje spracovanie informácií.
Hlavná autorka štúdie, doktorka Barbara Cardoso z Monash University, zhodnotila, že získané výsledky sú ďalším dôkazom prepojenia vysoko spracovaných potravín so zhoršenou kondíciou mozgu. Pre lepšiu predstavu uviedla, že denný nárast spotreby takýchto produktov o 10 % zodpovedá približne pridaniu jedného štandardného balíčka čipsov do každodenného jedálnička.
„Pri každom 10-percentnom zvýšení konzumácie ultraspracovaných potravín sme zaznamenali jasný a merateľný pokles schopnosti koncentrácie. Premietlo sa to do výrazne nižších výsledkov v štandardizovaných kognitívnych testoch, ktoré merali vizuálnu pozornosť a rýchlosť spracovávania informácií,“ vysvetlila výskumníčka.
Čo sú ultraspracované potraviny (UPF)?
Do kategórie UPF (z anglického Ultra-Processed Foods) patria okrem iného:
- nealkoholické balené nápoje a malinovky,
- balené slané pochutiny (napríklad čipsy),
- priemyselne vyrábané hotové jedlá.
Na rozdiel od čerstvých alebo len minimálne spracovaných surovín prechádzajú tieto výrobky intenzívnymi priemyselnými procesmi. Vedci vypočítali, že účastníci štúdie prijímali z týchto potravín približne 41 % svojej dennej dávky kalórií, čo takmer zodpovedá austrálskemu národnému priemeru na úrovni 42 %.
Jedným z kľúčových zistení je, že nepriaznivý vplyv na pozornosť sa prejavoval nezávisle od celkovej kvality jedálnička. Rovnaká súvislosť medzi väčším množstvom UPF a zníženou koncentráciou bola zaznamenaná aj u ľudí, ktorí vo všeobecnosti dodržiavali zdravú stredomorskú stravu. Podľa vedcov to naznačuje, že už samotný stupeň spracovania potravín môže mať zásadný význam pre správne fungovanie mozgu.
„Ultraspracovanie potravín často ničí ich prirodzenú štruktúru a vnáša do nich potenciálne škodlivé látky, ako sú umelé prísady alebo chemikálie používané pri výrobe,“ dodala doktorka Cardoso.
Rizikové faktory demencie v našej strave
Výskumný tím okrem toho preukázal, že vyšší podiel vysoko spracovaných potravín úzko súvisí s častejším výskytom známych rizikových faktorov demencie. Ide predovšetkým o ochorenia, ako sú obezita a zvýšený krvný tlak, čiže stavy, ktoré sa dajú liečiť a ich správna kontrola dokáže výrazne podporiť dlhodobé zdravie mozgu.
Analýza síce neodhalila priame prepojenie medzi konzumáciou UPF a zhoršením pamäti, vedci však zdôrazňujú úlohu pozornosti, ktorá patrí k základným kognitívnym funkciám. Je kľúčová pri učení, riešení problémov a mnohých ďalších mentálnych úlohách. Keďže tvorí základ toľkých myšlienkových procesov, jej oslabenie môže slúžiť ako skorý varovný signál pred rizikom rozsiahlejších zmien v kognitívnych funkciách.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
