Je za vami dlhý deň. Namiesto spánku však sledujete seriály, trávite čas na sociálnych sieťach alebo sa pustíte do úplne nepodstatných domácich prác. Ak vám je tento scenár povedomý, pravdepodobne odkladáte spánok. Fenomén známy ako „bedtime procrastination“ – spánková prokrastinácia, je pomerne rozšírený. Helen Slawik z Centra spánkovej medicíny bazilejských univerzitných kliník upozorňuje, že podľa dostupných poznatkov sa s ním stretáva viac žien ako mužov.
Existuje viacero dôvodov, prečo večer odkladáme odchod do postele. Toto sú štyri najčastejšie a spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.
1. Máte pocit, že ste počas dňa nič poriadne nezažili
Práca, domáce povinnosti a stále rovnaký denný režim. Niektoré dni jednoducho neprinesú nič, čo by vás nadchlo. Večer si preto chcete dopriať aspoň trochu zábavy a vynahradiť si to, čo vám cez deň chýbalo – či už pri sledovaní seriálu alebo scrollovaní na sociálnych sieťach.
Čo s tým: Skúste narušiť stereotyp už počas dňa. Môžete sa napríklad stretnúť s ľuďmi, ktorí vás inšpirujú. Zároveň si pripomeňte, že odkladanie spánku je v rozpore s túžbou po väčšom vzrušení a zážitkoch. Nedostatok spánku totiž spôsobí, že svet na druhý deň pôsobí ešte nudnejšie.
Zanedbávanie spánkovej hygieny môže následne negatívne ovplyvniť kvalitu vášho spánku.
2. Máte problém zorganizovať si večer
Večer si poviete, že ešte rýchlo utriete prach. Pri upratovaní však zbadáte ďalšie veci, ktoré treba upratať alebo vyčistiť. O dve hodiny neskôr máte upratané takmer všetko – okrem toho, čo ste pôvodne plánovali. Trochu sa za to hanbíte, a tak sa pustíte do upratovania ešte dôkladnejšie. Zrazu je neskoro.
Čo s tým: Skúste už počas dňa včas rozpoznať chvíle, keď máte tendenciu podľahnúť podobným pokušeniam. Zastavte sa a skúste odolať, aj keď to znamená krátkodobú frustráciu. Tak si zároveň precvičíte sebaovládanie na večer.
3. Ste zahltení tým, čo vám deň priniesol
Na konci dňa máte všetky povinnosti splnené, no emocionálne ste deň ešte nedokázali uzavrieť. Niečo vás nahnevalo, sklamalo alebo zranilo. Namiesto spánku preto siahnete po starom filme, začnete si písať s kamarátmi na internete alebo sa ponoríte do fantasy románu. V tomto svete sa cítite dobre a na chvíľu uniknete od toho, čo vás počas dňa trápilo.
Na druhý deň ste však úplne vyčerpaní. Paradoxne vám to môže pripadať ako výhoda – deň prežívate v akomsi rozmazanom stave a nemusíte sa naplno zaoberať tým, čo sa deje okolo vás.
Čo s tým: Všímajte si počas dňa svoje psychické rozpoloženie a nenechávajte emócie postupne narastať. Zároveň si včas uvedomte svoje limity – či už v práci, vo voľnom čase alebo v emocionálnej oblasti.
Ak sa situácia nezlepšuje, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. V niektorých prípadoch môže pomôcť psychoterapia, pretože takéto správanie môže byť často spojené aj s depresiou.
4. Protestujete proti tomu, ako vyzerá váš deň
Máte pocit, že celý deň len plníte úlohy od šéfa alebo riešite povinnosti spojené s rodičovstvom. Keď konečne prídete domov alebo uložíte deti do postele, nechce sa vám vzácny čas pre seba len tak obetovať spánku.
A tak si večer zámerne predĺžite. Konečne máte chvíľu, ktorá patrí iba vám. Na druhý deň však nie ste oddýchnutí a všetko vám trvá dlhšie. Čas, ktorý ste chceli mať len pre seba, sa tým paradoxne ešte viac skracuje.
Čo s tým: Ak chodíte spať neskoro ako formu protestu proti tomu, ako vyzerá váš deň, v konečnom dôsledku tým škodíte sami sebe. Nedostatok spánku môže viesť k ochoreniam srdca a ciev, priberaniu, poruchám spánku a depresii.
Nie je pritom jasné, ako často sa tento typ správania vyskytuje. V Číne, kde mnohí zamestnanci pracujú až 72 hodín týždenne, preň dokonca existuje osobitné označenie „revenge bedtime procrastination“. Ide o zámerné ponocovanie ako určitú formu „pomsty“ zamestnávateľovi – človek si berie späť čas, o ktorý podľa svojho pocitu počas dňa prišiel.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
