Menopauza nie je koniec menštruácie. Je to hormonálna prestavba celého tela, na ktorú ženy nebývajú pripravené. Menopauza sa v bežnom jazyku často zjednodušuje na jeden moment – poslednú menštruáciu.
V medicíne však ide o jeden z najzásadnejších biologických prechodov v živote ženy, ktorý sa odohráva postupne, potichu a často bez jasného pomenovania. Zmeny sa nezačnú v deň, keď menštruácia vynechá, ale roky predtým. A netýkajú sa len reprodukčného systému.
„Menopauza nie je bod, ale proces,“ zdôrazňuje endokrinologička MUDr. Emília Mojtová. „Ide o dlhý hormonálny prechod, ktorý môže u ženy trvať päť až desať rokov. Nejde len o vyhasnutie menštruačného cyklu, ale o zásadnú zmenu hormonálnej regulácie celého tela – mozgu, nervového systému, metabolizmu, kostí, srdca aj psychiky.“
Práve toto vysvetľuje, prečo sa mnohé ženy v určitom období „necítia vo svojej koži“, no netušia prečo. Ich telo sa mení, hoci často ani zdravotný systém tieto zmeny automaticky nespája s menopauzou.
Prvé príznaky prichádzajú už po štyridsiatke
Jedným z najväčších mýtov je predstava, že menopauza sa začína až okolo päťdesiatky. V skutočnosti sa u mnohých žien prvé príznaky objavujú už po štyridsiatom roku života. Ide o obdobie perimenopauzy, keď vaječníky postupne znižujú svoju funkciu, no menštruačný cyklus ešte môže vyzerať „normálne“.
Gynekologička MUDr. Sofia Szabo vysvetľuje, že práve táto fáza býva najviac podceňovaná. „Hladiny hormónov začínajú kolísať, ale menštruácia ešte funguje. Preto si ženy zmeny často nespájajú s menopauzou a zostávajú zaskočené,“ hovorí. Únavu, podráždenosť, úzkosť, poruchy spánku či zmeny nálad pripisujú stresu, práci alebo rodinnej záťaži.
Podľa MUDr. Mojtovej ide často o obdobie, keď je žena na vrchole síl – má malé deti, rozbehnutú kariéru a od okolia sa očakáva maximálny výkon. „Žena nevládze, má zhoršený spánok, je úzkostná, začína priberať, necíti sa dobre vo vlastnom tele. Často skončí na antidepresívach, no možnosť perimenopauzy si ani nepripúšťa,“ upozorňuje. Telo pritom vysiela signály hormonálnej nerovnováhy, nie psychického zlyhania.
Keď hormóny zasiahnu psychiku
Estrogén nie je len „ženský hormón“. Má silný vplyv na mozog a neurotransmitery, ktoré regulujú emócie, stres a psychickú stabilitu. Jeho pokles alebo kolísanie sa preto často prejaví zmenami nálad, zvýšenou úzkosťou či zníženou odolnosťou voči stresu.
„Ženy mi často hovoria, že sa nespoznávajú,“ opisuje MUDr. Szabo. „Sú citlivejšie, podráždené, majú pocit, že stratili kontrolu nad svojimi reakciami. Nejde však o psychickú poruchu, ale o fyziologickú reakciu mozgu na hormonálne zmeny.“
MUDr. Mojtová dopĺňa, že práve nepochopenie týchto mechanizmov vedie k sekundárnym problémom. „Žena má pocit, že zlyháva. Že nezvláda to, čo predtým. To zvyšuje úzkosť a môže spustiť depresívne symptómy, ktoré by sa dali pri správnej diagnostike zmierniť,“ hovorí.
Mozgová hmla a výpadky pamäti nie sú príznaky demencie
Jedným z najviac znepokojujúcich príznakov menopauzálneho prechodu sú poruchy koncentrácie a pamäti, známe ako „mozgová hmla“. Ženy opisujú zabúdanie slov, spomalené myslenie či pocit, že ich mentálny výkon výrazne klesol.
„Estrogén podporuje prekrvenie mozgu, nervové prepojenia aj kognitívne funkcie,“ vysvetľuje MUDr. Mojtová. „Jeho kolísanie vedie k dočasnému zníženiu mentálnej výkonnosti. Tieto prejavy môžu byť pre ženy veľmi znepokojujúce, no nejde o prejav neurodegeneratívneho ochorenia, ale o dočasnú neurohormonálnu nerovnováhu.“
Podľa MUDr. Szabo je dôležité ženy upokojiť. „Pre väčšinu z nich ide o prechodný stav. Aj keď je veľmi rušivý, netreba ho automaticky spájať s vážnou diagnózou.“
Spánok ako kľúčový problém, ktorý spúšťa ďalšie ťažkosti
Poruchy spánku patria medzi najčastejšie a najviac vyčerpávajúce príznaky menopauzy. Ženy majú problém zaspať, budia sa v noci – často okolo druhej hodiny – a nedokážu znovu zaspať. Spánok je plytký a neobnovujúci.
„Pokles progesterónu, ktorý má prirodzene upokojujúci účinok, spolu s výkyvmi estrogénu a zvýšenou hladinou kortizolu, vedie k rozbitiu spánkového cyklu,“ vysvetľuje MUDr. Mojtová. Chronicky narušený spánok následne zhoršuje psychickú stabilitu, zvyšuje inzulínovú rezistenciu a podporuje zápalové procesy v tele.
Metabolizmus, srdce a kosti: Tiché, ale zásadné zmeny
Pokles estrogénu ovplyvňuje celý metabolizmus. Typickým prejavom je nárast viscerálneho tuku v oblasti brucha, úbytok svalovej hmoty a zníženie kostnej denzity. „Tieto zmeny sú nenápadné, ale majú zásadný vplyv na biologický vek tela,“ upozorňuje MUDr. Mojtová.
Zároveň sa po menopauze výrazne zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Počas reprodukčného obdobia estrogén chráni cievy. Po jeho poklese sa zhoršuje lipidový profil, rastie krvný tlak a riziko infarktu sa u žien vyrovnáva mužom.
Hormonálna liečba a životný štýl
Hormonálna substitučná liečba môže u správne vybraných pacientok výrazne zlepšiť kvalitu života. „U správne vybraných pacientok najmä v prvých rokoch po menopauze, môže výrazne zlepšiť kvalitu života a pôsobiť preventívne voči osteoporóze či kardiovaskulárnym ochoreniam,“ hovorí MUDr. Mojtová. Rozhodnutie však musí byť vždy individuálne a v rukách gynekológa.
Zmena životného štýlu má zásadný podporný význam. Pravidelný pohyb – najmä silový tréning, kvalitná strava bohatá na bielkoviny, stabilizácia cukru v krvi, práca so stresom a dostatok spánku dokážu príznaky výrazne zmierniť. „Životný štýl však hormóny nenahrádza. Pomáha, ale nerieši všetko,“ upozorňuje MUDr. Mojtová.
Keď sa menopauza „zapíše“ do tváre a kože
Jednou z oblastí, kde ženy zmeny pociťujú najviditeľnejšie, je koža. Dermatovenerologička MUDr. Michaela Blaško hovorí, že menopauza, najmä postmenopauza, je pre pokožku jedným z najväčších biologických zlomov.
„V období okolo menopauzy môže pokožka stratiť 20 až 30 percent kolagénu. Znižuje sa hydratácia, elasticita aj schopnosť regenerácie. Preto majú ženy pocit, že im pleť zostarla zo dňa na deň,“ vysvetľuje. Pokles estrogénu oslabuje kožnú bariéru, čo vedie k suchosti, svrbeniu, páleniu a precitlivenosti.
Nie je výnimkou ani vznik akné, najmä v oblasti brady a sánky. „Relatívny nadbytok androgénov môže viesť k akné, aj keď žena predtým nemala žiadne kožné problémy,“ dodáva MUDr. Blaško.
Starostlivosť o pleť by sa v tomto období mala zmeniť. „Menej je často viac. Dôležité je šetrné čistenie, obnova kožnej bariéry, hydratácia, ochrana pred UV žiarením a celkový životný štýl. Koža v menopauze reaguje citlivejšie na všetko – na stres, spánok aj stravu,“ uzatvára.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
