Ako pôsobí hnojivo zo starého chleba na maliny?
Hnojivo z ražného chleba patrí medzi tradičné záhradkárske triky z čias, keď ešte neexistovali moderné priemyselné hnojivá. Jeho základom je fermentovaný chlebový kvas, ktorý podporuje prospešné mikroorganizmy v pôde a vytvára priaznivejšie podmienky pre korene rastlín.
Maliny majú pomerne plytký koreňový systém. Práve preto veľmi rýchlo reagujú na nedostatok vody aj zhoršenú kvalitu pôdy. Fermentovaný kvas pomáha udržiavať pôdu aktívnu a zdravšiu, vďaka čomu rastliny efektívnejšie prijímajú živiny a lepšie zvládajú letné horúčavy.
Najčastejšie sa používa od konca júna približne do polovice augusta, teda v období najsilnejšieho rastu a plodenia. Mnohí záhradkári tvrdia, že už po niekoľkých týždňoch pravidelného zalievania sú kríky hustejšie, listy sýtejšie zelené a úroda bohatšia.
Treba však dodať, že ide o tradičný domáci spôsob založený najmä na dlhoročných skúsenostiach pestovateľov. Hoci ho využívajú celé generácie záhradkárov, jeho účinky neboli komplexne vedecky potvrdené.
Zaujímavosť: V kvalitnom ražnom kvase môže byť až stonásobne viac baktérií mliečneho kvasenia než samotných kvasiniek. Práve tieto mikroorganizmy sú dôvodom, prečo naši starí rodičia fermentovaný chlieb tak radi využívali aj v záhrade.
Pravidelné používanie chlebového kvasu môže:
- zlepšiť štruktúru pôdy,
- podporiť rast koreňového systému,
- zvýšiť aktivitu prospešných pôdnych mikroorganizmov,
- podporiť rast aj tvorbu plodov.
Práve preto tento jednoduchý trik prežíva dodnes. Nestojí takmer nič, pomáha zmysluplne využiť starý chlieb a výborne zapadá do prirodzeného spôsobu pestovania ovocia.
Ako pripraviť hnojivo zo starého chleba?
Na prípravu budete potrebovať približne pol kilogramu starého ražného chleba. Ideálne sú aj samotné kôrky. Pšeničné pečivo nie je príliš vhodné, pretože obsahuje menej látok podporujúcich správnu fermentáciu.
Postup prípravy
- nakrájajte alebo nalámte starý ražný chlieb na menšie kúsky,
- rozpustite malú kocku čerstvého droždia vo vlažnej vode,
- pridajte niekoľko lyžíc cukru alebo zvyšky džemu na urýchlenie fermentácie,
- vložte chlieb do približne 10-litrového vedra,
- zalejte pripravenou zmesou a dolejte vlažnou (nie horúcou) vodou tak, aby zostalo niekoľko centimetrov voľného priestoru,
- vedro prikryte bavlnenou utierkou a nechajte stáť na teplom, ideálne slnečnom mieste 3 až 4 dni.
Po ukončení fermentácie by mala mať tekutina jemne kyslastú vôňu.
Pred použitím ju vždy zrieďte vodou v pomere 1 : 5.
Každý malinový ker zalejte približne 1 až 2 litrami pripraveného roztoku. Opakujte maximálne raz za 2 až 3 týždne.
Na tieto chyby si dajte pozor
Najväčšou chybou je použitie plesnivého chleba. Na prípravu hnojiva je vhodný iba starý, vysušený, ale zdravotne nezávadný ražný chlieb bez akýchkoľvek známok plesne.
Nezabudnite ani na ďalšie pravidlá:
- nikdy nepoužívajte nezriedený kvas,
- maliny nehnojte častejšie ako raz za 2 až 3 týždne,
- na prípravu nepoužívajte horúcu vodu, ktorá môže zastaviť fermentáciu,
- hnojivo nepoužívajte neskoro na jeseň, keď sa rastliny pripravujú na zimný odpočinok.
Príliš časté prihnojovanie – dokonca aj prírodnými prípravkami – môže spôsobiť, že rastlina vytvorí veľké množstvo listov, no menej plodov.
Ak budete maliny takýmto domácim kvasom zalievať počas leta pravidelne, mnohí pestovatelia pozorujú hustejší rast a bohatšie plodenie. Ide o jednoduchý recept, ktorý sa medzi záhradkármi dedí už celé generácie a pritom využíva surovinu, ktorá by inak často skončila v odpade.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
